Vláda dlhodobo tvrdohlavo pokračuje v mystifikácii
energetickej sebestačnosti Slovenska. Podľa poslednej správy Ministerstva
hospodárstva sa Slovensko
stalo energeticky závislou krajinou.
Ekonomické
argumenty energetickú sebestačnosť nepotvrdzujú. Aj realita dokazuje, že
„závislosť“ na dovoze elektriny nevedie do záhuby. Napr. Lotyšsko importuje až 30%
doma spotrebovanej elektrickej energie.
Janusz Bielecki, zástupca sekretariátu Energetickej charty
(Energy Charter Secretariat), na konferencii SEP
Conference, ktorá sa konala v roku 2003 vo Varšave, vo svojom
príspevku „Výzvy
a stratégie liberalizácie trhu s elektrickou energiou v Eurázii“
uvádza:
„Na elektrickú energiu sa dlho nahliadalo ako na verejnú službu, ktorá
musí byť poskytovaná univerzálne všetkým občanom. Energetický priemysel ako
celok sa považoval za prirodzený monopol a sebestačnosť bola
v prípade elektrickej energie jedným z hlavným cieľov energetickej
politiky. Výsledkom bolo, že domáce energetické priemysly boli masívne chránené
a cezhraničný obchod s elektrinou prakticky neexistoval.
Tento prístup sa však
nedávno začal meniť a začali sa uplatňovať nové prístupy presadzujúce
konkurenciu a liberalizáciu na trhoch s elektrinou. Tieto prístupy sú
založené na premise, že priemysel ako celok nie je prirodzeným monopolom
a že konkurencia vedie k zlepšeniu ekonomickej efektívnosti.
V Európe táto reforma začala v roku 1990 v Anglicku
a Walese, o rok neskôr v škandinávskych krajinách
a postupne sa rozšírila aj na kontinentálnu Európu.“ (str. 2)
… a pokračuje:
„… je ekonomicky
neefektívne a nepotrebné snažiť sa o sebestačnosť pre každú
jednotlivú krajinu v rámci eurázijských ECT krajín (Energy Charter Treaty,
krajiny, ktoré podpísali energetickú chartu). Obchod a plánovanie
investícií v kontexte širších integrovaných systémov môže zlepšiť
ekonomickú efektivitu bez ústupkov v oblasti bezpečnosti dodávky
elektriny…“ (str. 13)
Závislosť na dovoze nie je nič nové. Ako uvádza portál CO2
Handel.de,
„… obchod
s elektrinou medzi európskymi krajinami sa pravdepodobne
v najbližších rokoch významne zmení. Napríklad Francúzsko, ktoré je
hlavným dodávateľom elektriny v Európe, by malo zvýšiť export nukleárnej
energie k svojim susedom (okrem Nemecka, ktoré je tiež vývozcom)
a Veľkej Británie (ktorá bude investovať v energetike s cieľom
stať sa sebestačnou). Medzitým východoeurópske krajiny, ktoré sú dnes vďaka
reziduálnym nadkapacitám vývozcami, budú znižovať investície a postupne
absorbovať vlastné nadbytky…“
Netreba podliehať nepodložených mýtom. Sebestačnosť nie je
v prostredí medzinárodného obchodu podmienkou existencie a vyjadrenia
politikov treba brať s rezervou. Ak im záleží na dostatku elektriny pre
občanov, môžu zjednodušiť podmienky na výstavbu elektrární a uvoľniť
priestor pre súkromné investície do cezhraničných vedení.
