Je zaujímavé sledovať dôsledky politiky cenovej
regulácie a ich dopad na životy tých, ktorých mali najviac chrániť –
chudobných. Ešte zaujímavejšie je sledovať neochvejnosť presadzovania týchto
politík aj napriek zlyhaniam v (aj veľmi blízkej) minulosti.
Rukopis diktátora Mugabeho v Zimbabwe v boji proti
chamtivým kapitalistom v podobe cenových stropov a inflácie priniesol
nedostatok tovarov – medzi nimi i základných potravín – a prázdne
regály do obchodov.
Venezuelský prezident Hugo Chávez, usilujúci sa zo svojej
krajiny spraviť socialistický štát, čelí podobnému problému. Potom, ako jeho
vláda zaviedla reguláciu cien potravín, v obchodoch
chýbajú základné potraviny. Obchodníci predsa nebudú predávať pod cenu.
Reakcia na seba nenechala dlho čakať a podľa očakávania si Chávez
na pranier zobral „bezohľadných
kapitalistov“, ktorí hromadia zásoby a neposkytujú ich obyvateľom. „Verím, že
ma ospravedlnia, ale musím zasiahnuť a vyvlastniť tieto veľké reťazce výrobcov
a distribútorov potravín,“ varoval prezident v nedeľu podniky v televíznom
prejave. „Budeme hlavne sledovať tie veľké, teda tie, kde je ten najtvrdší
kapitalizmus,“ dodal.
Napriek cenovým stropom sa mu s infláciu bojovať nedarí. Inflácia
vo Venezuele je najvyššia
v celej Latinskej Amerike a nepomáhajú ani pseudoriešenia ako je
škrtanie núl na bankovkách. V januári padli tri, čím sa má z venezuelského
bolivaru stať silná mena.
