V krátkom
novinovom článku sme stručne načrtli problémy súvisiace s poskytovaním
zahraničnej pomoci rozvojovým krajinám. Peniaze väčšinou nekončia u hladujúcich
Afričanov, ale na švajčiarskych účtoch skorumpovaných politikov.
Asi 80% všetkej pomoci Afrike bolo ukradnutých
skorumpovanými politikmi a tieto prostriedky boli presmerované späť na bankové
účty na západe.
Projekty pomoci pod hlavičkou „Svetová banka“ tiež
nevychádzajú pri hodnotení efektivity práve najúspešnejšie, 55 až 60 percent
z nich zlyhá. Jedným z cieľov pomoci je naštartovanie ekonomického
rastu afrických krajín. Výsledok? V časoch, keď západný svet zažíva
nebývalý nárast bohatstva, je priemerný príjem Afričana o 11% nižší ako
v roku 1960.
Aj napriek tomu, že zahraničná pomoc tvorí až 10% HDP
afrických krajín, na ekonomickom raste sa to nijako neodzrkadľuje. Medzi rokmi
1970 a 1994 tvorili „verejné investície“ v 22 afrických krajinách 187
miliárd dolárov. Výsledkom je nulový nárast produktivity.
Príklad:
V nigérijskej Ajaojute je od roku 1979 rozbehnutý projekt výstavby
oceliarne. Po skoro 30 rokoch a preinvestovaných 5 miliardách dolárov
nevyprodukovala oceliareň ani kúsok ocele.
Určite si nenechajte ujsť postrehy Johna
Stossela na tému zahraničná pomoc. Spovedá napríklad Jamesa Shikwatiho,
riaditeľa Regionálnej ekonomickej siete (Inter Region Economic Network)
a konzultanta ABC News: „Keňa nepotrebuje pomoc na to, aby sa dostala
z chudoby. Ak niečo drží Afričanov na dne, sú to zlé vlády a zlé
politiky, vďaka ktorým je pre Afričanov obtiažne nakladať so svojim majetkom.
Čo robí zahraničná pomoc? Podporuje zlé politiky, kvôli ktorým sú Afričania
takí chudobní.“
Ugandský prezident Yoweri Museveni počas
stretnutia s prezidentom Bushom v roku 2003 povedal: „Nechcem
pomoc. Chcem obchod. Pomoc spoločnosť nezmení.“"
Áno. Trade,
not aid (Obchod, nie pomoc).
Ako sme
už písali, „v porovnaní s priamou finančnou pomocou je zo strany
vyspelejších krajín efektívnejším riešením zrušenie obchodných
bariér, dotácií poľnohospodárom, vysokých ciel a kvót na dovoz poľnohospodárskych
(a iných) produktov z rozvojových krajín. Takýto postup prospieva
k vymaneniu sa zo závislosti od bohatších krajín a zároveň vytvára
solídny základ k vyššej produkcii hodnôt a rastu bohatstva do
budúcnosti. Slobodný
obchod prospieva viac ako finančné injekcie zo západu.“
Viac k téme sa môžete dočítať aj v knihe Globalizácia od Johana Norberga,
ktorú si môžete
zakúpiť aj u nás.
Nenechajte si ujsť aj tento
článok z pera profesora Waltera Williamsa.
Via: Mises.org
