Fotovoltika stála daňovníkov a spotrebiteľov (nielen) v západných krajinách slušné peniaze, bojujúc s nejasným nepriateľom. Podľa súčasných odhadov však elektrina vyrobená vo fotovoltických elektrárňach dosiahne v roku 2020 tzv. grid parity, teda bude konkurencieschopná v porovnaní s ostatnými zdrojmi a nebude si vyžadovať dotácie. Mohutné verejné investície akcelerovali vývoj a panely sú čoraz lacnejšie a výkonnejšie.
Čo by malo byť logickým krokom dobrého hospodára? Čakať čo najdlhšie. Posunutie investícií znamená, že spotrebiteľ (ktorý v slovenských reáliách platí investície do obnoviteľných zdrojov energie – OZE) dostane za menej peňazí viac muziky. Ak by Slovensko spustilo investície do fotovoltiky o niekoľko rokov neskôr, výsledky (teda podiel OZE na zdrojoch energii) by boli rovnaké a ušetrili by sa stovky miliónov eur.
Nie je to sebecké? Ani v najmenšom. Naopak, sebecké je centrálne vytvoriť záväzný cieľ a ten aplikovať na každého člena bez ohľadu na jeho reálnu situáciu. Sebecké je prikázať, že obmedzené zdroje sa majú využiť takto a nie inak. Nemohli byť na Slovensku zdroje minuté na výstavbu vtedy ešte drahých OZE použité spotrebiteľmi napríklad na obnovu automobilového parku? Alebo podnikateľmi na energetické zefektívnenie ich prevádzok?
