Pri
paternalistických zásahoch do slobodnej voľby spotrebiteľa pri zdraviu
škodlivých aktivitách, akými sú fajčenie či nadmerný kalorický príjem, sa často
argumentuje aj zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť, ktoré údajne musí spoločnosť za takéto nezodpovedné
správanie jednotlivcov niesť.
Nedávna
holandská štúdia zistila, že napriek tomu (alebo skôr vďaka tomu), že fajčiari
a obézni ľudia žijú kratšie, ich celoživotné náklady na zdravotnú starostlivosť sú nižšie
(u obéznych 371 tisíc USD na osobu, pri fajčiaroch dokonca iba 326 tis. USD) ako
pri ostatnej populácii (461 tisíc USD). Zdravo žijúci ľudia sa síce dožijú
vyššieho veku, ale zároveň aj nejakej finančne náročnej choroby ako je
napríklad rakovina, mŕtvica či Alzheimerova choroba.
Autor štúdie Pieter H.M.
van Baal upresňuje:
„Rakovina pľúc je lacná choroba na liečenie, lebo ľudia postihnutí týmto druhom
rakoviny žijú len krátko. Ale ak sú dosť starí, aby ich postihla Alzheimerova
choroba, môžu sa dožiť vysokého veku, a ich liečba bude drahšia.“
Je to teda presne naopak.
Znamená to, že by sme mali fajčenie a obezitu legislatívne podporovať?
Samozrejme, že nie. Akurát to vyzlieka do naha absurditu argumentácie
spoločenskými nákladmi pri zasahovaní do slobody konania jednotlivca.
Via: John
Goodman’s Health Blog
