Spojené arabské emiráty majú problém. Zisťujú, že
mať veľa peňazí je rovnako veľký problém ako peniaze nemať. Ľudia nechcú
pracovať. Niet divu, keď priemerný muž Emirátov dostáva od štátu bohatého vďaka
rope ročne formou dávok asi 55 000 dolárov.
„Všetkých 800 tisíc pôvodných obyvateľov Emirátov (asi pätina celkového
obyvateľstva) má zadarmo vzdelanie a zdravotnú starostlivosť
a dotované verejné služby. Muži môžu žiadať o pozemok zadarmo
a bezúročné pôžičky na výstavbu domov,“ uvádza
Bloomberg. Dostávajú tiež napríklad o finančnú podporu na usporiadanie
svadby vo výške 19 tisíc dolárov.
Podľa Kennetha Wilsona zo Zayed University v Dubaji sa „zrútil
vzťah medzi prácou a príjmom. Nezmení sa to, pokiaľ vláda nezačne
motivovať k práci v súkromnom alebo verejnom sektore.“
Podľa vládnych štatistík pracuje 80% všetkých zamestnaných
priamo pre vládu a väčšina zvyšku pracuje v štátnych spoločnostiach. Menej
ako desatina pracuje v súkromnej sfére, pričom počty obmedzuje vláda
kvótami.
Vláda si uvedomuje problém a robí prvé kroky: v júli
minulého roku predĺžila pracovný deň pre štátnych zamestnancov na 8 hodín
denne, a ruší kvóty na zamestnávanie domácich v súkromných firmách,
aby ich motivovala k vyššiemu úsiliu.
Sektory ako bankovníctvo, právo a technológie totiž ovládajú
prisťahovalci. Domáci nemajú dostatočnú kvalifikáciu na to, aby im konkurovali,
podľa Medzinárodného menového fondu až dve tretiny absolventov končia
v oboroch umenie, vzdelávanie a náboženstvo.
V Dubaji tvoria domáci len 3% obyvateľstva, pokles na túto hodnotu zaznamenali, keď sa ekonomika presmerovala od ropy smerom
k financiám, realitám a turizmu.
Aj napriek tomu, že do krajiny stále prichádza za prácou
v takmer každom odbore mnoho ľudí, miera nezamestnanosti medzi domácimi je
17%.
Via: Johan Norberg
