Peter Goliaš na blogu napísal: Zdanenie
dôchodkov je na prvý pohľad kacírska myšlienka. Z pohľadu
udržateľnosti verejných financií (Peter uviedol 3 dôvody) má však zdaňovanie
dôchodkov logiku.
Logiku, ale zatiaľ by to nemalo vysoký prínos. Výdavky Sociálnej
poisťovne na časť dôchodku presahujúcu hodnotu 375 eur (čo je priemerná hodnota
minulý rok priznaných dôchodkov) dosiahli 684 mil. eur. 19% daň by priniesla
max. 130 mil. eur (za predpokladu, že by sa celou(!) sadzbou 19% zdaňovala časť
dôchodku nad úrovňou priemernej hodnoty, vzhľadom na existenciu postupne
klesajúcej odpočítateľnej položky to je ale optimistický predpoklad).
Lenže
o zdaňovaní by mali rozhodovať voliči a nie „verejné financie“. Ktorý
dôchodca by chcel získať povinnosť podávať daňové priznanie len kvôli tomu, že
poberá štátom vyplácaný dôchodok? Ak je cieľom štátu vyplatiť menej peňazí, tak
túto metódu možno považovať za škrabanie sa ľavou rukou za pravým uchom. Efektívnejšie
je zmeniť vzorec výplaty – nevyplácať
také vysoké dôchodky. Lenže my máme na Slovensku poistný systém (defined
contribution), čo znamená, že výška dávky musí závisieť od výšky príspevku. Ak
sa zmení vzorec, môže sa ozvať Ústavný súd, presne tak, ako
to urobil ten český. A tak, paradoxne, pokiaľ ostane zachovaný poistný
systém (a nezmení sa na pôvodný dávkový spred roku 2003), riešením prudko
rastúcich nákladov poisťovne bude môcť byť práve zdaňovanie vyšších dôchodkov.
Úmysel zákona – priznávať vyššie dôchodky ľuďom z vyššími príspevkami bude
zachovaný. Koniec, koncov, nebude to žiadna rarita, viď nasledujúca tabuľka.
V Dánsku sú dôchodky zaťažené 33-36% daňovo-odvodovou sadzbou. (stĺpec 1,5
uvádza, akú sadzbu platí zo svojho dôchodku človek, ktorý zarábal 1,5 násobok
priemernej mzdy pred priznaním dôchodku).
 |
Zdroj: Pensions
at Glance 2009
