Ak vypnete semafory a prestanete centrálne riadiť chronicky preplnenú križovatku nastane chaos, neúprosná tlačenica a nikto sa nikam nedostane. Človek človeku vlkom. Bez pravidiel vynútených centrálnou autoritou to jednoducho nejde.
Je to úplne
jasné a je naivné myslieť si, že ľudia budú spolupracovať a hľadať
optimálne riešenia bez centrálneho dohliadača, že zospodu, spontánne vznikne
poriadok. Jasné je to až kým to naozaj nevyskúšate a neukáže sa, že to je presne
naopak.
Semafory vypli
v malom meste vo Veľkej Británii – pozrite si video ako to dopadlo:
 |
Pred vypnutím
semaforov križovatkou prešlo do 1700 áut a 300 chodcov za hodinu. Tvorili
sa tam výrazné zápchy. Tie po vypnutí semaforov úplne zmizli, pričom
križovatkou, ktorú neriadia žiadnymi konvenčnými nástrojmi prejde až 2000 áut
a 300 chodcov za hodinu. Za 8 mesiacov vypnutých semaforov sa stali dve
„ťuknutia“ automobilov, nedošlo k žiadnej nehode s chodcom ani
k žiadnemu zraneniu účastníkov cestnej premávky.
Tom Vanderbilt, ktorý písal o tejto zmene dopravných
pravidiel zavedenej pánom Mondermanom v tej súvislosti napísal:
“Ako som pozoroval
spletitý spoločenský balet, ktorý vznikal, keď autá spomalili a vchádzali do
kruhu (chodci by mali prechádzať cestu po prechode umiestnenom tesne pred
križovatkou), Monderman predviedol obľúbený trik. So zavretým očami a pospiatky
vstúpil do križovatky. Autá si hľadali cestu okolo neho. Nikto netrúbil, nebol
zrazený. Namiesto binárneho, mechanického procesu – zastaviť, pohnúť sa – pohyb
premávky a chodcov v križovatke pôsobil ľudsky a organicky.”
Via: Marginal
Revolution
