V predchádzajúcom článku som ukázal, ako ekonómovia vysvetľujú vývoj miezd. Ich horný limit určuje produktivitа práce, pričom tá nezávisí ani tak od úsilia zamestnancov, ale najmä od toho, akým kapitálom a technológiami sú vybavení. Spodný limit zase určujú alternatívne možnosti zamestnancov – teda konkurencia na trhu práce.
V tejto druhej časti sa pozrieme na to, čo z toho vyplýva pre Slovensko a pre vás osobne.
Ako zvýšiť mzdy všetkým?
Z vyššie opísanej teórie vyplýva, že na Slovensku potrebujeme dve veci: zvyšovať produktivitu práce a zlepšovať konkurenciu medzi zamestnávateľmi. To sa u nás v uplynulých desaťročiach dialo predovšetkým lákaním priamych zahraničných investícií. Medzi tie najväčšie patria automobilky.
Niektorí ľudia však začali kritizovať týchto zahraničných podnikateľov, že „vykorisťujú“ Slovákov, pretože neplatia rovnaké mzdy ako vo svojich materských fabrikách. Napríklad Volkswagen na Slovensku platí výrazne nižšie mzdy než v Nemecku. Teraz však už viete, že naše sťažnosti by sme nemali smerovať na vedenie automobilky, ale na slabú konkurenciu miestnych zamestnávateľov. Na Slovensku väčšina zamestnancov pracuje v domácich malých a stredných firmách, ktoré majú nízku produktivitu práce, a teda malý priestor na zvyšovanie miezd. Je preto logické, že zahraničným firmám stačí ponúknuť len o niečo vyššie mzdy, než ponúkajú tie domáce. Mzdový diferenciál je napokon aj hlavný dôvod, prečo sem prišli.
Keď si toto uvedomíme, pochopíme, že zahraniční investori nie sú problém, ale riešenie. Problém nie je, že sem prišli, ale že ich neprišlo viac. Riešením nie je ich vyhnať, ale prilákať ďalších. Áno, popritom sa môžeme snažiť vybudovať aj vlastné úspešné a produktívne firmy, ale na to potrebujeme kapitál, ľudí a čas. To znamená, že potrebujeme:
- vrstvu extrémne bohatých ľudí, schopných investovať veľké zdroje – na tých sa však často u nás pozeráme cez prsty a automaticky ich značkujeme ako „oligarchov“,
- vrstvu extrémne talentovaných a aktívnych ľudí, schopných vymyslieť inovácie – tí však často utekajú do zahraničia.
Preto bohatnutie vlastnými silami nie je otázka mesiacov alebo rokov, ale skôr dekád. Zahraniční investori sú v skutočnosti niečo ako stroj času – posúvajú našu životnú úroveň skokovo dopredu. A to nielen tým, že zvyšujú produktivitu práce, ale rozširujú tiež mieru konkurencie na trhu práce.
Efekt súťaženia o zamestnanca vidíme aj na dátach o prerozdelení koláča v podobe rozdelenia HDP medzi pracujúcich a podnikateľov. V období rokov 2010 – 2013, keď bola na Slovensku vysoká miera nezamestnanosti, tvorili mzdy 36 % HDP. O viac než dekádu neskôr, keď je nezamestnanosť na rekordne nízkych úrovniach, tvoria mzdy 44 % HDP. Výrazne tak vzrástol podiel príjmu, ktorý získavajú zamestnanci na úkor zamestnávateľov. Týmto sme však už vyčerpali veľkú časť prerozdeľovacieho potenciálu rastu miezd. Konkurencia na trhu práce u väčšiny zamestnávateľov vytlačila dolný limit miezd veľmi blízko k tomu hornému. Už nemajú priveľa priestoru na zvyšovanie platov. Preto sa nedá očakávať, že mzdy na Slovensku budú ďalej rásť lepším prerozdelením koláča. Ostáva už len jedna cesta – zväčšovať koláč. To znamená zvyšovať produktivitu práce – bez toho môžeme zabudnúť na dobiehanie Západu.
Ako zvýšiť vašu mzdu
Ak chcete zarábať vysokú mzdu, tak sú pre vás dôležité dve veci.
Po prvé, pri hľadaní práce si vybrať sektor a zamestnávateľa s vysokým horným limitom – s vysokou produktivitou práce. Áno, ja viem, toto je rada za všetky drobné. Doslova hovorí, že ak chcete vyššiu mzdu, nájdite si zamestnanie, kde platia viac, respektíve existuje dostatočný potenciál platiť viac. Pre túto radu ste pravdepodobne nemuseli čítať túto knihu ani študovať ekonómiu. Je to prirodzené a reflexívne správanie väčšiny ľudí.
Pri druhej rade by ste však už mohli zbystriť pozornosť. Týka sa spodného limitu miezd a znie: pracujte na rozširovaní svojich alternatívnych možností zamestnania, aby sa váš spodný limit približoval k tomu hornému. Na trhu práce platí logika: čím viac a lepších možností zamestnať sa máte, tým vyššiu mzdu vám musia zamestnávatelia platiť.
Tento vzťah ľudia ako-tak chápu, keď si hľadajú prácu, ale okamžite naň zabudnú, keď sa už niekde zamestnajú. Od toho momentu majú pocit, že ich jedinou úlohou je plniť zadania šéfa, a ich kariérny obzor sa zúži na to, čo sa deje v ich práci. To je však chyba. Aj ako zamestnaný človek ste stále na trhu práce. To, že nie ste vo fáze akútneho hľadania práce, neznamená, že máte prestať aktívne manažovať svoju pozíciu na trhu.
Ak chcete celoživotne zarábať vyššie mzdy, musíte neustále pracovať na zlepšovaní alternatívnych možností zamestnania sa mimo vašej aktuálnej práce. To znamená pravidelne sa zamýšľať, po čom je a bude dopyt zo strany zamestnávateľov alebo akú hodnotu dokážete ponúknuť na trhu práce. Zároveň sa musíte aktívne snažiť zvýšiť ju prostredníctvom pravidelného vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a zlepšovania zručností, a to aj nad rámec toho, čo od vás vyžaduje aktuálna práca. Berte to vážne, robíte to pre seba.
Cieľom nie je len vyťažiť maximálny potenciál mzdy vďaka lepším alternatívam u existujúceho zamestnávateľa. Ide aj o zadné vrátka, ktoré chcete mať v prípade zániku aktuálneho pracovného miesta. Kedysi mal človek po doštudovaní školy celý život jednu profesiu, často u jedného a toho istého zamestnávateľa. To je pre väčšinu ľudí história. Môžeme sa nad tým rozčuľovať, môžeme na to nadávať, ale musíme sa tomu prispôsobiť. Dnes je jedinou konštantou zmena, a preto je pre každého človeka životne dôležité pravidelne sa zamýšľať a aktívne pracovať na svojich alternatívnych možnostiach na trhu práce. Tadiaľ vedie cesta k celoživotnej vyššej mzde.
Text je úryvok z knihy O pôvode prosperity: Ekonómia v troch lekciách, ktoré zmenia váš pohľad na svet.
