Tento mesiac sa niesol v znamení výsledkov testovania PISA. Pár postov k nim nájdete aj v resumé nižšie. Alebo si môžete prečítať celý text „Mániodepresívne PISA cykly“ v denníku Postoj, v ktorom som sa okrem slovenských výsledkov venoval aj svetovému poklesu:
V tomto úvodníku sa zastavím pri jednej konkrétnej krajine a nie je ňou Slovensko, ale časť Spojeného kráľovstva – Anglicko. To má jeden z mála vzdelávacích systémov vo svete, ktorý si dokázal udržať stabilnú úroveň výsledkov žiakov v testovaní PISA. Od roku 2006 sa pohybujú okolo hranice 500 bodov, vďaka čomu sa Anglicko postupne prestagnovalo z približne 20. až 25. miesta až medzi prvú desiatku krajín sveta.
V spomínanom texte pre Postoj som ako možné vysvetlenie uvádzal obsahovú reformu z roku 2010, ktorá kládla dôraz na osvojovanie poznatkov a na systematické budovanie vedomostnej bázy (takzvané knowledge-rich curriculum).
Pred pár dňami som však vďaka jednému z vás, čitateľov, narazil na šokujúce štatistiky týkajúce sa takzvaných Academies alebo Free schools. Ide o anglickú obdobu amerických charterových škôl, ktoré majú vysokú mieru autonómie, nesú zodpovednosť za výsledky a riadia ich súkromné subjekty, ako sú podnikatelia, neziskové organizácie alebo rôzne združenia. Vedel som, že ich v Anglicku zaviedli v roku 2010, netušil som však, aký rozsah odvtedy nadobudli.
Pozrite sa na graf nižšie. Tie čísla nie sú počty žiakov, ale počty autonómnych škôl v Anglicku.
Pod označením Free schools sa skrývajú nové autonómne školy, ktoré vznikli na zelenej lúke.
Sponsored academies boli pôvodne verejné školy so slabými výsledkami, ktoré prevzal takzvaný „sponzor“. Tým môže byť nezisková organizácia, podnikateľ, združenie rodičov alebo učiteľov, univerzita či cirkevná organizácia. Jeho úlohou je priniesť nové vedenie, skúsenosti a podporu s cieľom zlepšiť výsledky žiakov.
A napokon converted academies sú školy, ktoré mali dobré alebo zlepšujúce sa výsledky, no napriek tomu sa rozhodli prejsť na tento nový typ školy. Prečo? Možno pomôže samotné anglické ministerstvo školstva, ktoré pri stručnom opise autonómnych škôl uvádza tieto tri veci:
- môžu si stanoviť vlastné platy a pracovné podmienky pre zamestnancov,
- môžu meniť dĺžku školského roka a dĺžku vyučovacieho dňa,
- nemusia sa riadiť štátnym vzdelávacím programom.
V Anglicku tak prebehla tichá revolúcia. Ešte v školskom roku 2009/2010 tam mali 133 autonómnych škôl. V školskom roku 2023/2024 ich už bolo približne 11-tisíc. To je niečo nevídané.
Pre mňa ako ekonóma sú toto kľúčové zmeny, a to z dvoch dôvodov.
Po prvé, academies zobrali školy z rúk politicky vyberaných dočasných správcov a vložili ich do rúk konkrétnych organizácií a združení, ktoré prostredníctvom trustov prevzali zodpovednosť za riadenie škôl a výsledky žiakov. Erárny priestor tak nahradila súkromná iniciatíva. Z pohľadu nastavenia štruktúry motivácií v školstve ide o radikálnu zmenu.
Aby ste mali lepšiu predstavu, o zmenu akých rozmerov ide, pozrime sa na podiely. Do roku 2009 existovali v Anglicku len verejné školy a takzvané independent schools – klasické súkromné školy financované zo školného, ktoré tvorili menej ako 10 % všetkých škôl. Zvyšných viac ako 90 % tvorili verejné školy, ktoré riadila miestna verejná správa.
Do roku 2025 však podiel verejných škôl klesol približne na polovičné úrovne. Dnes v Anglicku tvoria verejné školy 44 %. Podiel independent schools zostáva približne na úrovni 10 % a novú kategóriu tvoria academies a free schools, ktoré predstavujú 46 % všetkých škôl. Na stredných školách je ich podiel dokonca až 83 %. Pre porovnanie, na Slovensku tvoria verejné školy viac ako 90 % všetkých škôl.
Po druhé, vďaka prechodu na academies a free schools sa dostalo mnoho autonómnych škôl do veľkých trustov, ktoré spravujú viacero škôl. Takáto koncentrácia vytvára priestor na špecializáciu a budovanie know-how v riadení škôl a dosahovaní lepších výsledkov.
Konkrétne, len 10 % academies bolo súčasťou trustov, ktoré spravujú iba jednu školu. Zvyšných 9 869 academies a free schools bolo súčasťou 1 161 väčších trustov, ktoré spravovali dve a viac škôl. Z nich viac ako polovica (630) spravovala šesť a viac škôl. Vďaka tejto koncentrácii môžu školy využívať úspory z rozsahu a viac investovať do výskumu a hlavne vývoja ich vzdelávacich služieb.
Porovnajte si to so situáciou na Slovensku, kde máme približne 2 600 základných a stredných škôl a zároveň 1 700 zriaďovateľov. Výsledkom je, že 88 % zriaďovateľov má vo svojej pôsobnosti iba jednu školu. Drvivá väčšina škôl je tak sama ako kôl v plote – je jedinou školou svojho dočasného správcu. Navyše ide vo väčšine prípadov o malé školy s menej ako 150 žiakmi. Priestor na využívanie úspor z rozsahu je preto minimálny a predstava, že by jednotlivé školy systematicky investovali do vývoja svojich vzdelávacich služieb, znie skôr ako vtip.
