Včera priniesol portál
Euroctiv správu o prieskume Financial Times, podľa ktorého: "Väčšia
časť občanov šiestich bohatých krajín, ktorí sa zapojili do prieskumu denníka
Financial Times a Harris, považujú globalizáciu za negatívnu silu. Od vlád
očakávajú, že ich pred negatívnymi dopadmi ochráni a podporujú vyššie dane pre
najbohatších, vo väčšine prípadov aj obmedzenie odmien pre manažment
firiem."
Na prieskume sa zúčastnili
obyvatelia krajín: Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a
USA
Strach z nového, zo
zmeny, z novej konkurencie a neistota v budúcnosti sú hlboko zakorenené v
ľudskej mysli. Spontánna negatívna reakcia nie je preto prekvapujúca. Ľudia sa
boja hlavne straty pracovných miest a ich presun do lacnejšej východnej Európy
a Ázie. Avšak zamyslenie sa nad skutočnými vzťahmi a "surovými"
číslami by nemalo viesť k tomuto postoju.
Prečo?
Globalizácia nie je nič
iné ako konkurencia na lokálnom trhu, ale vo svetom meradle. Nové investície
vytláčajú staré, menej efektívne. Tento proces je finančne najlepšie
reprezentovaný mierou rastu zahraničných investícii. Slovensko je príklad
čistého príjemcu zahraničných investícií, z čoho patrične profitujeme aj
tvorbou nových pracovných miest. Len v minulom roku ich pribudlo vyše 13 000.
Znamená to ale, že niekde
v Západnej Európe tie miesta ubúdajú?
Nie.
Denník SME dnes priniesol správu, podľa ktorej:
"Európa v rámci
regiónov v minulom roku opäť prilákala najviac priamych zahraničných investícií
a obhájila svetové prvenstvo."
Najväčšími príjemcami v
Európe nebolo ani Slovensko ani Poľsko, alebo Česko ale Veľká Británia a
Francúzsko.
Správa pokračuje ďalej:
"Medzinárodné investície viedli vlani k vytvoreniu rekordného počtu 211
300 pracovných príležitostí pri medziročnom náraste o 8,3 %"
Globalizáciu teda netreba
vidieť len ako monštrum, ktoré zatvára staré neefektívne fabriky, ale aj ako
novú silu, ktorá vytvára nové pracovné miesta. Globalizácia začala už objavením
kolesa, ale až koncom minulého tisícročia začala nadobúdať skutočne svetové
rozmery, To že ani v súčasnosti nepredstavuje hrozbu pre zamestnancov ale skôr
príležitosť, dokazuje nasledujúci graf:
 |
S výnimkou Nemecka vo
všetkých európskych krajinách došlo za posledných desať rokov k zreteľnému
poklesu nezamestnanosti. V USA bola zmena nepatrná, ale to tiež preto, že tam
je nezamestnanosť dlhodobo nižšia ako v Európe. Nemecko je z tohto pohľadu špecifický
prípad, pričlenenie komunistickej krajiny nie je možné vyriešiť za dva roky.
Bohužiaľ, priemerný čitateľ si týchto skutočností vedomý nie je. Aj
preto považuje globalizáciu za nepriateľa, ktorý zvyšuje nezamestnanosť.
