Medzi vekom dožitia a vekom odchodu do dôchodku by
malo byť podľa poslankyne Radičovej aspoň pätnásť rokov.
V minulosti sa toto číslo rovnalo nule a ľudia sa
snažili riešiť neuspokojivú ekonomickú situáciu seba a svojej rodiny,
pokiaľ im sily stačili. Dnes, v čase, keď je ľudstvo bohaté
ako nikdy predtým, začínajú niektorí politici v snahe zapáčiť sa
voličom bojovať proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku. Každé A má však
oproti sebe zvyčajne aj B. V tomto prípade sú to náklady, o ktorých
politici nehovoria. Vieme, že budeme
čeliť demografickej kríze. Nie je to hrozba, ale dopredu známy reálny fakt.
Na dôchodok jedného dôchodcu budú za 40 rokov pracovať nie traja ekonomicky
aktívni občania ako dnes, ale jeden. Okrem seba a svojej rodiny budem teda ako
pracujúci človek živiť aj jedného dôchodcu.
Iste, kto z nás by si nechcel jeseň svojho života užívať oslobodený
od práce, vyživovaný prácou iných. Prečo potom nezvýšiť rozdiel medzi vekom
dožitia a vekom odchodu do dôchodku na 30 rokov, prípadne na celý život?
Odpoveď je veľmi stručná – pretože na to nemáme.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
