Ani extrémne zlá prognóza vývoja verejných financií
s hrozbou zrýchlenia rastu štátneho dlhu a s ním spojená zvyšujúca
sa obtiažnosť a finančná náročnosť štátu získavať pôžičky zatiaľ
nedokázali zastaviť projekt širokorozchodnej
železnice.
Na
štvrtkovom stretnutí so spolkovým kancelárom Rakúska Wernerom Faymannom premiér
Róbert Fico uviedol, že projekt ma podporu slovenskej aj rakúskej vlády. Niet sa čomu čudovať, Rakúsko určite ani nikdy nebolo
proti tomu, aby sa slovenskí daňoví poplatníci poskladali na potiahnutie
širokorozchodnej železnice až k ich hraniciam. Argumenty, že Slovensko
síce nebude mat výnosy z prekladiska ale z tranzitu, sú úplne scestné.
V súčasnosti sa totiž tovar musí preložiť a isť tak či tak ďalej,
takže za tranzit máme príjmy už teraz bez nutnosti stavať trať za miliardy eur.
Efektívnym riešením by pritom bolo snažiť sa využiť existujúcu trať, ktorá je
stále menej a menej využívaná. Nepomáha jej v tom ani pokles prepravy
Carga o 30 percent.
Zvláštne pritom vyznieva konštatovanie premiéra že „medzi
Slovenskom a Rakúskom je veľa podobností. V Rakúsku tiež nedochádza k
obmedzovaniu sociálnych programov a hľadáme skôr cestu ako obmedzovať spotrebu
štátu“. Obmedzovaním spotreby štátu snáď nemyslel rozbehnutie projektu za 4
miliardy eur.
Slovensko by výstavbou tejto železnice opäť potvrdilo svoj záujem byť
v prvom rade solidárne
s inými krajinami, tak ako to bolo pri šrotovnom. Ak teda chceme byť
solidárni, môžeme tie peniaze iným krajinám aj podarovať, snáď by ich využili
lepšie ako na projekt s nulovým, až negatívnym ekonomickým prínosom.
