V nemocničnom sektore sa každý rok objavuje finančná diera, ktorá vedie k vytváraniu dlhu. Diskusia kulminuje okolo porovnávania úhrad jednotlivým nemocniciam pomocou takzvaného DRG. Vzniklo okolo toho už niekoľko analýz, ich zhrnutie nájdete aj v našom komentári.
Tieto diskusie mnohých zvádzajú ku klamnému záveru, že problém s dlhom nemocníc je možné vyriešiť „jánošíkovským“ spôsobom: bohatým (ziskovým) zobrať a chudobným (stratovým) dať.
Ak však máte aspoň matnú predstavu o finančných rozmeroch v nemocničnom sektore, musíte tušiť, že to nie je riešenie, bez ohľadu na jeho nezdravý demotivačný charakter. Ak nemáte ani matnú predstavu, pripravili sme porovnanie výsledkov z roku 2025.
Do prehľadu sme zaradili 98 nemocníc, od najväčšej UNB až po nemocnicu Hnúšťa. Sú to všeobecné nemocnice, aj špecializované ústavy.
Na vytvorenie prvej predstavy o základnom finančnom rozmeru sektoru vám ponúkame tržby.
Tržby nemocníc v roku 2025 dosiahli 4,33 miliardy. Tri štvrtiny pripadá na verejné nemocnice (vrátane cirkevných), 61 % na štátne. Súkromnú štvrtinu si delí sieť Penty (549 miliónov), Agelu (433 miliónov) a iné súkromné nemocnice (78 miliónov).
Okrem tržieb existujú aj výnosy. Výnosy sú širší pojem, ktorý okrem platieb za výkony zahŕňa aj rôzne dotácie a transfery. Napríklad na výstavbu/rekonštrukciu niektorých nemocníc. Toto sú však nahodilé toky, ktoré väčšinou nesúvisia s prevádzkou nemocnice v danom roku, preto túto veličinu nepoužijeme. Výnosy sektora v roku 2025 boli zhruba o desatinu vyššie ako tržby (4,7 mld vs 4,3 mld) a ich pomerové rozdelenie medzi štátne/neštátne/súkromné subjekty bolo prakticky identické, ako v prípade tržieb.
Ako dopadli nemocnice z pohľadu hospodárskeho výsledku? Nemocničný sektor ako celok dosiahol v roku 2025 stratu skoro 300 miliónov eur.
Drvivá väčšina strát je na strane verejných nemocníc (93 %) a to najmä štátnych (86 %). Stratu dosiahli však aj obe súkromné siete. Nasledujúci graf nám ilustruje jej rozloženie.
V prípade Penta Hospitals je generátorom straty Nemocnica Bory. Napriek výraznému medziročnému poklesu (z úrovne -57 miliónov v roku 2024) zostáva v mínuse vysokých 35 miliónov, čo do záporu posiela celú skupinu. Do výsledkov rátame aj celú spoločnosť ProCare a.s. (zisk 16 miliónov). Tá poskytuje služby nemocniciam a poliklinikám siete.
V prípade siete Agel je celková strata o niečo vyššia, zároveň je stratových viac nemocníc. Najväčšie mínus vyrobila so 6 miliónmi v červenom nemocnica Skalica.
Medzi neštátnymi nemocnicami odskakujú nemocnice Prievidza a nemocnica Milosrdní bratia, ktorú však v roku 2026 od cirkvi odkúpil Agel.
Porovnanie ziskov s tržbami ukazuje najmä výrazný odskok štátnych nemocníc. Ku každým 10 zarobeným eurám by potrebovali pridať takmer ďalšie jedno euro, aby boli na nule.
Neprechádzali sme detailne stovku účtovných závierok a je preto možné, že hospodárske výsledky niektorých nemocníc boli ovplyvnené účtovnými operáciami (predaj majetku, tvorba opravných položiek a podobne). Aj keby tieto operácie dosiahli miliónové hodnoty, výsledok porovnania nijak zásadne nemenia.
Záver a odporúčanie
Prebiehajúca debata o úhradách môže vytvárať falošný dojem, že akýmkoľvek prerozdelením úhrad príde k zlepšeniu celkového hospodárenia nemocničného sektora na Slovensku. Takýto záver je chybný, hoci v pomere k tržbám dosiahli súkromné siete nemocníc výrazne nižšiu stratu. Strata štátnych nemocníc predstavuje až štvrtinu tržieb súkromných nemocníc.
Do ústavnej starostlivosti išlo v roku 2025 nominálne o 104 % viac eur z verejných zdrojov, ako v roku 2019 (len zo zdravotného poistenia, bez Plánu obnovy). Celkový rast zdrojov v zdravotníctve ako celku v tomto období dosiahol len 69 %. Ani takýto nadproporčný rast zdrojov však neviedol k stabilizácii dlhovej situácie. Od samotného výrazného navyšovania verejných zdrojov preto nemôžeme očakávať zlepšenie dlhovej situácie.
Druhou možnosťou na zlepšenie hospodárskych výsledkov nemocníc je spoluúčasť pacientov. V roku 2025 bolo na Slovensku ukončených 1 065 904 hospitalizácií. Priemerná dĺžka predstavovala 6,2 dňa, čo činí zhruba 6,6 milióna hospitalizačných dní. Pri spoluúčasti 10 eur / deň je potenciál dodatočných tržieb 60-70 miliónov eur ročne, pri zarátaní nejakej miery ochranných limitov a nízkej vymožiteľnosti možno polovica. Z pohľadu ročne generovaného dlhu nemocnicami (300 mil. eur) je potenciál spoluúčasti nízky. Mohla by však mať motivačný účinok na pacientov – zahraničné skúsenosti ukazujú mierny pokles hospitalizácii po zavedení spoluúčasti. Tento krok by mal byť súčasťou systémových zmien v zdravotníctve, nebude ale postačovať na zlepšenie hospodárenia nemocníc.
Ostáva tretia možnosť a tou je výrazné zvýšenie efektivity hospodárenia nemocníc. Jej nevyhnutnou súčasťou je súťaž o pacientov medzi nemocnicami. Tá povedie k zatváraniu niektorých oddelení a reprofilizácii nemocníc. Dlhodobým riešením dlhu nemocníc je premena ich siete.
Nástrojmi na zvyšovanie efektivity nemocníc je pokračovanie v zavádzaní výkonnostných platieb, stanovenie celonárodných kvalitatívnych a kvantitatívnych benčmarkov (ako súčasť vyjednávania o úhradách), transformácia nemocníc a ich spájanie do holdingov, zrušenie platového automatu a prechod k systému kolektívneho vyjednávania o mzdách na úrovni jednotlivých nemocníc.
