Z čoho sa dá zbohatnúť, prečo peniazom veríme a prečo sa pri pohľade na dnešný svet oplatí občas vypnúť správy a zapnúť historickú perspektívu? Piaty ročník Ekonomického base campu (EBC) priniesol štyri dni diskusií, ktoré sa točili okolo toho, čo je motorom nášho blahobytu a ako pridať plyn pribrzdenej slovenskej ekonomike. Od 15. do 18. októbra 2026 sa v Hoteli Bystrička stretli 28 účastníci s lektormi INESS a českým ekonómom Dominikom Stroukalom.
Úvod patril Monike Budzák a zoznamovacej hre, pri ktorej sa atmosféra rýchlo uvoľnila a prelomili prvé ľady. Potom prišiel čas zoznámiť sa s účtom, ktorý platíme všetci. Richard Vilkus v prednáške Cena štátu predstavil verejné výdavky a cenovku verejných služieb. Slovo „zadarmo“ tak dostalo užitočnú poznámku pod čiarou: účet existuje, aj keď ho pri využití služby nedostaneme do ruky (ak by sme ho dostali, vyzeral by takto). Účastníkom priblížil príbeh slovenských rozpočtov, v ktorom sa šťastný koniec v podobe celoročného prebytku zatiaľ nekonal. Venoval sa aj fungovaniu slovenských železníc či otázke, čo za vynaložené peniaze naozaj dostávame v rôznych sektoroch.
Od štátnej pokladnice sa debata presunula k tomu, čo do nej vlastne vkladáme. Juraj Karpiš vzal účastníkov do čias, keď peniaze nemali podobu čísla v aplikácii. Mušle, mince či tabakové listy ukázali, že dejiny platenia sú aj dejinami ľudskej vynaliezavosti.
Peniaze však v Karpišovom podaní neboli iba predmetom, ktorý mení majiteľa. Predstavil ich ako pamäť dobrých skutkov: záznam hodnoty v podobe produktu či služby, ktoré sme poskytli ostatným a za ktoré môžeme neskôr žiadať protihodnotu. Ak chceme, aby s nami druhí dobrovoľne obchodovali, potrebujeme im ponúknuť niečo užitočné. Čestná cesta k vlastnému prospechu tak vedie cez prospech druhých.
Dominik Stroukal, ekonóm z Metropolitní univerzity v Prahe, zasa obrátil pozornosť od hodnoty peňazí k hodnote pokroku. Porovnávanie minulosti a súčasnosti cez úmrtnosť či dostupnosť umelého osvetlenia pripomenulo, koľko vecí dnes považujeme za samozrejmosť. Zo spravodajských titulkov sa pritom môže zdať, že katastrofy stoja v rade a každá ďalšia nás má utvrdiť v jednom a tom istom: bude určite už len horšie. Historické porovnanie však ponúka aj iný, častokrát prehliadaný, obraz: v mnohých oblastiach dnes žijeme lepšie než generácie pred nami. Pokrok nebýva taký hlučný ako katastrofa. Aj preto sa oplatí z času na čas urobiť krok vzad od denných správ a pozrieť sa na svet viac z diaľky.
Na otázku, odkiaľ sa toto zlepšenie vzalo, nadviazal Róbert Chovanculiak témou svojej knihy O pôvode prosperity. Prechod od malých spoločenstiev ku komplexnej ekonomike je príbehom spolupráce, deľby práce a cien, ktoré pomáhajú koordinovať rozhodnutia ľudí bez toho, aby sa všetci navzájom poznali. Bohatstvo tak dostalo ľudskú tvár: za výrobkami a službami, ktoré denne používame, stojí množstvo cudzích ľudí, ktorých prácu dokážeme využiť bez spoločného stretnutia. Aby tieto myšlienky nezostali len na prednáške, účastníci EBC si so sebou odniesli aj novú učebnicu Ekonomické myslenie, postavenú na Róbertovej knihe.
Veľké otázky prosperity mali aj celkom osobné pokračovanie. Do čoho má investovať človek, ktorý má väčšinu pracovného života ešte pred sebou? Juraj Karpiš odporúčal začať pri sebe. Schopnosti a vedomosti získané dnes môžu prinášať úžitok dlhé roky. S dôležitou pripomienkou, že povinné odsedenie prednášky v škole si netreba zamieňať so vzdelávaním. Ako sľubný prienik úspechu pomenoval tri veci: byť v niečom relatívne dobrý, robiť to s nadšením a prinášať tým hodnotu ostatným. Samotné nadšenie však faktúru nevystaví a samotný zárobok nemusí priniesť spokojnosť.
Piatkový večer patril ekonómii v praxi. V ekonomickej únikovej hre pod vedením Iny Sečíkovej sa účastníci pustili do záchrany ekonomiky – oživenia niekdajšieho symbolu slovenského hospodárskeho rastu – tatranského tigra. V tímoch riešili zadania a za ich zvládnutie získavali tesáky tatranského tigra. O víťazstve rozhodol ich počet: čím viac vyriešených úloh, tým zubatejší tiger a úspešnejší tím.
V sobotu ráno sa Dominik Stroukal vrátil pred účastníkov s ďalšou prednáškou, tentokrát o ekonomických bublinách. Začal príkladom tulipánovej horúčky, počas ktorej ceny cibuliek vyrástli do nepredstaviteľných výšok. K piatkovému pohľadu na dlhodobý pokrok tak pridal tému trhového nadšenia a jeho rizík. Rast cien totiž môže vyzerať presvedčivo aj vtedy, keď sa očakávania vzďaľujú od reality. A kým bublina rastie, máloktorý nadšenec s vidinou balíka peňazí chce počuť, že môže aj prasknúť.
Z trhov späť k slovenským pomerom účastníkov priviedol Radovan Ďurana prednáškou „Prečo Slovensko nie je rajom pre podnikateľov?“. Pozrel sa na stav verejných financií aj na prekážky, ktoré podnikateľom komplikujú život a bránia krajine bohatnúť rýchlejšie. Pri hodnotení konsolidácií poznamenal, že priestor na zvyšovanie daní je prakticky nulový a bez výrazného škrtania výdavkov sa dlh Slovenska bude ďalej nafukovať. V tejto situácii strácajú zahraniční investori o Slovensko záujem, keďže vysoké daňové zaťaženie prevyšuje výhody lokality. Bez nových investícií však nemožno očakávať, že sa vytvorí tlak na rast miezd ani vyššiu životnú úroveň.
Martin Vlachynský posunul uvažovanie o hodnote k prírodným zdrojom a myšlienkam svojej pripravovanej knihy Nesmrteľná planéta, ktorá približuje dvestoročný súboj planetárnych optimistov a pesimistov. Kým jedni odpočítavajú zásoby, druhí pripomínajú ľudskú schopnosť hľadať nové riešenia. Zdôraznil pritom úlohu myslenia: nezáleží iba na tom, koľko surovín máme, ale aj na tom, čo s nimi dokážeme urobiť. Na konkrétnych príkladoch ukázal, ako sme získali viac z rovnakého alebo menšieho množstva zdrojov len vďaka podnikavosti a vynaliezavosti.
Výhľad do budúcnosti doplnila Katarína Ševčíková prednáškou „Prečo vám umelá inteligencia (ne)zoberie prácu.“. Na úvod dala študentom vypracovať pracovný list, pomocou ktorého majú otestovať vlastný odhad a vedomosti nielen o AI. Pripomenula, že obavy z technologických zmien majú dlhšiu históriu než samotná AI a sprevádzali nástup priemyselnej revolúcie aj používanie kalkulačiek.
Ekonomickou bodkou programu bola prednáška Richarda Ďuranu o duševnom vlastníctve, ktorá otvorila menej diskutované otázky vplyvu patentov a copyrightu na inovácie. Že dokázala spochybniť aj dovtedy samozrejmé predstavy, naznačuje spätná väzba jedného z absolventov: „Najviac ma prekvapila prednáška o duševnom vlastníctve, nečakal som, že patenty majú takýto vplyv na svet.“
Medzi prednáškami dostalo priestor aj telo – účastníci sa mohli ráno rozcvičiť pri joge pod taktovkou Paulíny Ivanišovej či zabehať si s Robom Chovanculiakom. Diskusie sa oficiálnym záverom programu rozhodne nekončili a rozhovory s analytikmi pokračovali cez prestávky či až do skorých ranných hodín. Práve tam nadobudol Ekonomický Base Camp svoj ďalší rozmer. Účastníci mali priestor vrátiť sa k myšlienke, oponovať jej alebo sa spýtať na to, na čo počas prednášky už čas nevyšiel. Za štyri dni sa nedá prečítať celá ekonomika, a my to, samozrejme, vieme. Dá sa však zmeniť spôsob, akým ju vnímame v každodennom živote: v účte za štátne služby, v peniazoch na účte, vo vlastnom vzdelávaní aj v správach o budúcnosti. A ak má tatranský tiger opäť nabrať silu, schopnosť rozumieť týmto súvislostiam je dobrý prvý krok.
„Keby škola fungovala ako EBC, tatranský tiger by vstal z mŕtvych.“
– absolvent 5. ročníka EBC
„Prihlásiť sa bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.“
– absolvent 5. ročníka EBC
Ďakujeme partnerom Central European Foundation (CEF), Nadácii ZSE, Nadácii Tatra banky, RAABE, Študentskej rade vysokých škôl, Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomickej univerzite v Bratislave a Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, bez ktorých podpory by sa piaty ročník Ekonomického Base Campu nemohol uskutočniť.
