Je leto, uhorková sezóna, a ja sa skúšam zamyslieť na niečím, čo v knihe Zamrznuté školy volám vzdelávacie fosílie. To sú aspekty fungovania škôl, ktoré sa nezmenili dekády až storočia, a pritom by si zaslúžili odísť na zaslúžený odpočinok, vyhynúť. Budem rád, ak sa do diskusie pridáte aj vy v komentároch. Ja začnem týmto príkladom: školské predmety na základných školách.

Moje deti, ja, moji rodičia a rodičia ich rodičov sme všetci mali alebo budeme mať na rozvrhu rovnaké vyučovacie predmety. Ich zloženie je v zásade rovnaké už od polovice 19. storočia. V našich končinách sa spája s tzv. Exner–Bonitzovou reformou z roku 1849, ktorá zaviedla predmety ako matematika, jazyk, dejepis, zemepis, prírodopis, fyzika alebo hudobná výchova. Ich obsah sa síce v priebehu času mierne aktualizoval – pribudli nové kapitoly do dejepisu, vo fyzike sa opravili niektoré poznatky – no samotná štruktúra rozdelenia poznania do týchto predmetov ostala takmer nezmenená. Deti, ktoré robili domáce úlohy pri sviečkach, mali podobné predmety ako deti, ktoré ich dnes robia na tabletoch.

Medzi sviečkami a tabletmi sa však spoločnosťou a ekonomikou prehnali vlny fundamentálnych zmien. Zamestnanci sa preliali z poľnohospodárstva do priemyslu, odtiaľ zas do služieb. Kedysi mali ľudia v zásade celú životnú kariéru predurčenú tým, do akej rodiny sa narodili, neskôr ju definovalo prvé zamestnanie, kam nastúpili po škole, a dnes pomaly eroduje samotný koncept “zamestnania”. Rovnako drastickými zmenami prešiel aj spoločenský život – absolventi škôl ako občania postupne získali všeobecné volebné právo, potom žili pod komunistickou čižmou a momentálne sledujú politiku cez sociálne siete.

Napriek týmto fundamentálnym zmenám, ktoré zasiahli do každého aspektu ľudského života, štruktúra a obsah vyučovacích predmetov na školách si to takmer nevšimli. Pritom je ľahké si predstaviť rôzne zmeny predmetov, ktoré by trocha lepšie reflektovali aktuálne výzvy mladého človeka. Napríklad namiesto učenia sa počtu atómov chemických prvkov v periodickej tabuľke na chémii by mohli mať žiaci samostatný predmet stravovania, kde by preberali zloženie a vplyv rôznych potravín na zdravie a nástrahy obezity. Alebo namiesto fyziky a výpočtu gravitačnej sily dvoch telies by sa učili základy algoritmického myslenia a programovania. Alebo namiesto učenia sa o priemysle v Hornádskej kotline na zemepise preberať finančnú gramotnosť a podnikavosť. A namiesto hudobnej výchovy osobnostný rozvoj a kariérne plánovanie.

Takto by sa dalo pokračovať ďalej. Toto sú moje laické príklady, nie univerzálne riešenia, ktoré presadzujem. Určite existujú kvalifikovaní ľudia, ktorí majú oveľa lepšie návrhy, ako zmeniť predmety a ich obsah. V tom problém nie je. Problém je, že ich návrhy a predstavy nie možné realizovať v školstve, kde je štátom pestovaná monokultúra a evolúcia zamrzla. Tu jednotlivé vyučovacie predmety prežívajú ako vzdelávacie fosílie.

Aké ďalšie vzdelávacie fosílie poznáte?

RESUMÉ MESIACA JÚL

A teraz nasleduje prehľad toho, čo ma tento mesiac zaujalo.

Spoločnosť

Ľudia emitujú uhlík. Uhlík je zlý. Ergo, čím menej ľudí, tým lepšie. Takto nejak uvažuje časť mladých ľudí, keď sa rozhodnú nemať deti.

Výskum ukazuje, že táto logika neplatí. Redukcia ľudskej populácie by mala na klimatické otepľovanie takmer nulový efekt. Dieťa narodené dnes bude mať počas svojho života výrazne menšiu uhlíkovú stopu ako človek narodený pred dekádou alebo dvoma. Uhlíková stopa detí narodených v nasledujúcich dekádach bude klesať ešte výraznejšie, až sa postupne priblíži takmer k nule. Autori štúdie odhadujú, že ak by sa podarilo stabilizovať populačný pokles, globálna teplota by stúpla iba o 0,05 °C v porovnaní so scenárom klesajúcej populácie.

Nízka pôrodnosť nie je riešením klimatických zmien. Nemajte žiadnu zelenú úzkosť z počatia detí. Choďte a množte sa.

Niektorí diskutujúci následne spochybňovali, či mladí ľudia skutočne spájajú klimatické zmeny s ochotou (ne)mať deti. K tomu Frantisek Mucka napísal:

Je pravda, ze ten argument sa uvadzal silnejsie v rokoch okolo 2017-2020, ked to bolo brane ako najlepsie odporucanie, co moze clovek spravit pre planetu, najma pod vplyvom studie Wynes and Nicholas. Ikonicky bol text v guardian https://www.theguardian.com/environment/2017/jul/12/want-to-fight-climate-change-have-fewer-children

Aj v Denník N ste rozhodnutie nemat deti viac razy rozoberali z pozicie ich uhlikovej stopy.

Vyššie som zdieľal starší výskum o vplyve narodeného človeka na klimatickú zmenu. Pred pár týždňami vyšla nová štúdia (2025), ktorá využíva pomerne úspešný model DICE od nositeľa Nobelovej ceny Williama Nordhausa (áno, ten Nordhaus z článku o svetle). Výsledky tejto štúdie sú v zásade podobné.

Prvý graf zobrazuje dva scenáre: „depopuláciu“ a „stabilizáciu“ populácie. Ako je zrejmé, rozdiel v počte ľudí je v dlhodobom horizonte značný.

Druhý graf ukazuje, ako sa menia ročné emisie a priemerná teplota pri týchto dvoch scenároch. Ako je vidieť, rozdiel je v oboch prípadoch minimálny.

Autori štúdie uvádzajú: „Hoci sa tieto dva populačné trendy do roku 2200 líšia o miliardy ľudí, zistili sme, že predpokladané teploty by sa líšili o menej ako jednu desatinu stupňa Celzia – príliš málo na to, aby to ovplyvnilo klimatické ciele… Ľudia spôsobujú emisie skleníkových plynov, no depopulácia, ktorá by začala o niekoľko desaťročí, nevyrieši súčasné klimatické výzvy.“

Graf nižšie porovnáva rodovú rovnosť v troch oblastiach (dĺžka života, spokojnosť so životom a vzdelanie) naprieč krajinami (od rozvojových po rozvinuté). Bodky vľavo naznačujú znevýhodnenie mužov, zatiaľ čo bodky vpravo znevýhodnenie žien.

Vo výskume, z ktorého graf vychádza, bolo zistené, že muži sú zvýhodnení v najmenej rozvinutých krajinách, zatiaľ čo ženy sú zvýhodnené v krajinách so strednou až vysokou úrovňou rozvoja. V najrozvinutejších krajinách sú na tom obe pohlavia podobne, hoci s miernym náskokom v prospech žien.

Rast blahobytu nie je len o plnších žalúdkoch, ale aj o väčšej rovnosti.

Mimochodom, jeden z autorov výskumu, David C. Geary, by mal byť známy každému, kto sa venuje téme vzdelávania.

Zdroj: A simplified approach to measuring national gender inequality

Debunk univerzálneho základného príjmu v jednej vete:

„Štáty nedokázali za posledné storočie dlhodobo a udržateľne manažovať experiment základného príjmu pre dôchodcov, ktorí tvoria 25 % obyvateľov, prečo by to mali dokázať pri všetkych?“ #basicincome #ubi

Graf znázorňuje postoj Američanov k slobodnému obchodu pred a po voľbách.

Americkí ľavičiari sa vďaka Trumpovi zamilovali do Adama Smitha a Davida Ricarda.
Nie každá polarizácia je zlá.

Ďalší dôkaz, že verejná politika nie je o obsahu, ale o príslušnosti. Postoj ľudí k témam verejnej politiky nie je výsledkom ich uceleného názoru na fungovanie sveta, ale výsledkom ich zaradenia do názorového kmeňa.

Ľudia, ktorí fajčia trávu, majú v živote často aj množstvo problémov, ako sú porušovanie zákona, nižší príjem, menej úspor, vyššia nezamestnanosť či horšie vzťahy.

Otázka znie, či tráva zhoršuje život, alebo ľudia s horším životom častejšie fajčia trávu.

Nový výskum na dvojičkách ukazuje, že skôr platí to druhé. Vzťah medzi fajčením trávy a životom ľudí nie je kauzálny, ale selekčný.

Dobrá správa: ak fajčíš trávu, pravdepodobne to z teba neurobí „losera“.
Zlá správa: ak fajčíš trávu, pravdepodobne si „loser“.

Graf ukazuje vplyv fajčenia trávy na rôzne faktory v živote ľudí.
Tmavá farba (modrá, fialová a ružová) predstavuje bežné pozorovanie.
Svetlá farba (modrá, fialová a ružová) zobrazuje pozorovanie upravené o vplyv génov a zdieľaného prostredia. Ako vidíte, vplyv fajčenia trávy na viaceré faktory takmer úplne zaniká.

Zdroj: (2024) Limited Psychological and Social Effects of Lifetime Cannabis Use Frequency: Evidence From a 30-Year Community Study of 4,078 Twins

Školstvo

Drucker ponúkol súkromným školám dve možnosti:

• Buď vám znížime normatívny príspevok o 20 % a vy budete musieť zvýšiť poplatky dvaapolkrát.
• Alebo vám ponecháme celý normatív, ale nebudete môcť vyberať školné, a bude vám chýbať približne 30 000 eur ročne na priestory.

Čo si vyberiete? Čo by ste robili vy, keby ste boli majiteľom súkromnej školy?

Pri takýchto dilemách nie je správnym prístupom nariekať nad jednou alebo druhou možnosťou. Správnym prístupom je poukázať na nesprávnosť samotnej existencie tejto dilemy. To isté treba urobiť aj v prípade Druckerovej dilemy.

Je to zlý návrh, ktorý nič nerieši vo vzťahu k nekvalitnému vzdelávaniu pre deti zo znevýhodneného prostredia. Nič nerieši z pohľadu verejných financií. Nič nerieši z pohľadu chýbajúcich učiteľov. Nič nerieši z pohľadu kurikulárnej reformy. Jediné, čo tento návrh robí, je, že stavia súkromné školy pred Sofiinu voľbu.

Toto je graf, ktorý štátni analytici UHP a IVP použili ako argumentačné baranidlo na ospravedlnenie snahy zobrať 20 % financií deťom navštevujúcim súkromné a cirkevné školy.

Ich interpretácia grafu je, že „Slovensko má najvyšší podiel financovania súkromných a cirkevných škôl z verejných zdrojov spomedzi krajín, kde existujú poplatky bez obmedzení.“

Tento graf však možno interpretovať aj inak: na Slovensku máme jedny z najdostupnejších súkromných a cirkevných škôl spomedzi krajín, kde existujú poplatky bez obmedzení. Poplatky a školné platené rodičmi u nás tvoria len približne 10 % celkových príjmov súkromných a cirkevných škôl.

Naše súkromné a cirkevné školy sú najinkluzívnejšie zo všetkých súkromných a cirkevných škôl v ostatných krajinách, kde môžu vyberať poplatky.

Tento graf mal byť dôvodom na vďačnosť, nie na šikanu.

Ako funguje sociálna politika sociálnej demokracii:

Príspevok na lyžiarske výcviky a na školy v prírode bol súčasťou druhého sociálneho balíka v roku 2015.

Najstrašidelnejší graf o budúcnosti Slovenska

„Kvalitu kultúry spoločnosti do veľkej miery určuje veľmi malá časť jej obyvateľstva, ktorá je najvýnimočnejšie obdarená. Za rast civilizácie, rozvoj písma a matematiky, veľké náboženské a filozofické poznatky, vedecké objavy, praktické vynálezy, priemyselný rozvoj, pokrok v právnych a politických systémoch a svetové majstrovské diela literatúry, architektúry, hudby a maliarstva môže malá časť ľudskej populácie v priebehu dejín, ktorá nepochybne mala – okrem iných dôležitých vlastností ako talent, energia a predstavivosť – aj vysokú úroveň základných intelektuálnych schopností…“ Arthur Jensen, 1980

Viac o dôležite elitného ľudské kapitálu som písal TU.

31. 7. 2025, Pokrok bez povolenia