Ekonomika

Nápady, ako chce Tisza prebudiť ekonomiku, nie sú oslnivé

Martin Vlachynský, INESS:

„Keď na puszte opadne prach, prídu otázky. Napríklad o tom, ako chce Tisza ekonomicky prebudiť Maďarsko. Výsledok nie je oslnivý.“

„V programe je ešte viacero zaujímavých bodov: obmedzenie zamestnávania pracovníkov mimo EÚ, preskúmanie zmluvy s Rosatomom na dostavbu jadrovej elektrárne Paks II či renovácia 100-tisíc domov ročne.“

Celý článok zo dňa 13.4.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.

Je Slovensko naozaj chudobným príbuzným Európy? Takáto je pravda o súboji s Rumunskom

Radovan Ďurana, INESS:

„Rumuni si ‚môžu dovoliť‘ viac ako Česi a Slovinci, že?“

Celý článok zo dňa 14.4.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Čo čaká Magyara a Maďarov v ekonomike

Martin Vlachynský, INESS:

„Prieskumy ani predikčné trhy sa nakoniec nemýlili a víťazstvo strany Tisza bolo zdrvujúce. Ako už mnohí upozornili, Magyar a jeho strana nie sú progresívci. Maďarskí voliči odmietli korupciu a podliezanie Rusku, nie celý kultúrno-spoločenský balík. Otázky EÚ, migrácie, Ukrajiny, maďarskej menšiny u susedov a podobné témy však v tomto komentári vynechám. Pozrime sa na Tiszu v ekonomike.

Relatívne úspešné obdobie „gulášového socializmu“ uchlácholilo Maďarsko k voľbe graduálnej transformácie po roku 1989. Ekonomika sa následne na 20 rokov ocitla v kolotoči inflácie, nadmerných deficitov, devalvácie a výdavkového brzdenia. Vstup Maďarska do EÚ v roku 2004 vyvolal niektoré reformy, no problémy ostali. Finančná kríza zastihla Maďarsko veľmi tvrdo a v októbri 2008 požiadalo MMF o stabilizačný úver 20 miliárd eur. Peniaze prišli s podmienkami a na jar 2009 spustila vláda ďalšiu vlnu nepopulárnej konsolidácie.“

…

Celý komentár zo dňa 14.4.2026 si môžete prečítať na Postoj, tu, alebo na INESS, tu.

Verejné financie

Zatrasie sa orbánomika? Magyar sľúbil euro aj miliardy z Bruselu, no experti varujú pred nárazom na realitu

Martin Vlachynský, INESS:

„Chcú zaviesť jednopercentnú daň z majetku nad miliardu forintov, čo je v prepočte 2,65 milióna eur, či rozšíriť znížené sadzby DPH.“

„Chcú zároveň ponechať 13. a 14. dôchodok, zaviesť minimálnu penziu 120 000 forintov, v prepočte 320 eur mesačne a k nej ročné poukážky na potraviny a lieky v hodnote 500 eur.“

„Z deficitu plánujú vyrásť predovšetkým prostredníctvom úspor vyplývajúcich z boja proti korupcii, uvoľnenia prostriedkov z fondov EÚ či zníženia úrokových nákladov vďaka väčšej dôvere investorov.“

Celý článok zo dňa 13.4.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Nový premiér Magyar očami odborníkov: Naše vzťahy môžu poznačiť napätie a maďarská karta

Martin Vlachynský, INESS:

„Neviem, koľko z nich robilo na ekonomickom programe, ale výsledok nie je oslnivý. Celý program je kombinácia znižovania daní, dane z bohatstva a zvyšovania výdavkov.“

„Výdavky na zdravotníctvo majú stúpnuť o 1,3 miliardy ročne… ďalej už ani nepokračujem…“

Celý článok zo dňa 14.4.2026 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.

Bez peňazí betón nepotečie. Čo bude so štyrmi rozostavanými nemocnicami

Martin Vlachynský, INESS:

„Verejný rozpočet má 68 miliárd a nájsť stovky miliónov je otázka priorít.“

„Lenže tých priorít je veľa a so spomaľujúcou sa ekonomikou, obrovským deficitom a potrebou nájsť ešte ďalších zopár miliárd, aby sa rozpočet aspoň stabilizoval, je schopnosť zafinancovať dostavbu týchto nemocníc z verejných zdrojov veľmi otázna.“

„Bez peňazí však betón nepotečie. Riziko nového skeletu – obzvlášť v prípade bratislavskej nemocnice – je reálne.“

Celý článok zo dňa 19.4.2026 si môžete prečítať na Standard, tu.

Zdravotníctvo

Stratové nemocnice budú musieť predložiť ozdravný plán

Martin Vlachynský, INESS:

„Ak by tie plány boli transparentné, čo napr. v minulosti neboli, a to považujem za jednu z ich chýb. Pokiaľ by boli napr. transparentné, boli by tam jasné ciele, jasné dáta. Minimálne by to prispelo k tomu, aby bolo jasnejšie vidieť, do akej miery ten problém leží v neefektívnom správaní a do akej miery leží napr. v tom, koľko zdrojov je v systéme, ako sú nastavené zákony.“

Rádio Slovensko (13.4.2026)

Šaško chce lekárov riadiť ako fabriku. Objavuje prínos dochádzky, aj centrálnych nákupov

Martin Vlachynský, INESS:

„O tomto sa rozpráva už roky, je to príklad pekných plánov, ktoré ale štát nie je schopný priviesť do praxe. Mala by to byť súčasť širšieho posunu k sieťovému riadeniu štátnych nemocníc, nie osamotený krok.“

„Je fascinujúce, že v podniku so stovkami, či dokonca tisíckami zamestnancov nie je elektronická evidencia dochádzky. Ešte fascinujúcejšie je, že ju musí zaviesť štát, miesto manažmentu nemocníc. Ukážka toho, že teoreticky má manažment štátnych nemocníc široké právomoci, ale nemá ich podopreté reálnou mocou a je v takýchto otázkach de facto ekonomicky nesvojprávny.“

„Opäť, aj toto je niečo, čo by mal robiť manažment nemocníc. To, že sa tak nedeje, je svedectvom nefunkčného riadenia štátom vlastnených nemocníc. Predstava, že ministerstvo hospodárstva by automobilkám plánovalo využitie výrobných liniek je absurdná – predstava, že to bude robiť v nemocniciach je reformným krokom? Nie, je to znakom zúfalého mikromanažmentu v nefunkčnom systéme.“

…

Celý článok zo dňa 15.4.2026 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu.

Hlavný problém nemocníc: platy a nízky výkon lekárov

Martin Vlachynský, INESS:

„Jeho problém je, že odmeňuje za odžité roky, nie za výkon a kvalitu, a že berie z rúk manažmentu dôležitý motivačný nástroj – nastavenie miezd podľa potrieb inštitúcie. Platový automat treba zrušiť, všetko ostatné sú len zástupné riešenia.“

„Problémom je skôr to, že na absolvovanie operácie musíte väčšinou absolvovať dlhšiu sériu úkonov (prvotné vyšetrenie, vyšetrenie jedným či viacerými špecialistami, zobrazovacia diagnostika) a čakanie sa naberá pri každom z týchto krokov. Zároveň samozrejme platí, že dostupnosť lekárov v jednotlivých špecializáciách a typoch výkonov je kolísavá – iná je operácia pruhu a iné odstránenie nádoru na mozgu.“

„To, čo bolo predtým platené štandardnou sadzbou, je po novom už nadčas.“

„Ale ak si vyberieme dostupné príklady zopár západných štátov (Holandsko, Veľká Británia), je 40 % dosť nízka hodnota, tam sa to pohybuje na úrovni 70 %.“

Celý článok zo dňa 17.4.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Energie

Vysoké ceny sú riešenie, nie problém

Martin Vlachynský, INESS:

„V hodnotení krokov hospodárskej politiky som už pomerne ostrieľaný, ale stále ma niektoré veci dokážu prekvapiť. Napríklad to, ako hlasno sa volá po nesprávnych ekonomických „riešeniach“. Súčasná situácia na trhu s palivami je príkladom. Čitateľa upozorňujem, že tentoraz nepíšem len o slovenskej vláde. Vo svojej podstate identické kroky urobilo alebo aspoň zvažovalo veľa štátov vrátane celej V4. Vo viacerých dokonca opozícia kričala, aby ich spravili ešte viac. Vlastne – takú širokú politickú zhodu v opatreniach som už dlho nevidel. Jedným opatrením je zastropovanie cien palív. Druhým je dotovanie spotreby, buď v podobe zníženia DPH, alebo priamou dotáciou, nazvime ju „naftošekom“. Zastropovanie cien je príklad, ktorý sa modelovo rieši v prvom ročníku mikroekonómie. Ak stanovíte strop pod trhovou úrovňou, vytvoríte medzeru medzi ponukou a dopytom. Táto diera bude znamenať prázdne čerpacie stanice alebo nejakú formu prídelového systému. V prípade dotovania spotreby presúvate časť nákladov na palivo z peňaženiek spotrebiteľov do peňaženiek daňovníkov. Ja rád zníženie daní podporím, ale nižšia DPH na palivo je na mojom zozname možných znížení sadzieb daní a odvodov s pozitívnym ekonomickým dosahom veľmi nízko.“

…

Celý komentár zo dňa 13.4.2026 si môžete prečítať na Hospodárske noviny, tu, alebo na INESS, tu.

Trh práce

Nikto nevie, komu umelá inteligencia zoberie prácu

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Internet je plný sebavedomých predpovedí o tom, ako AI spustí veľkú vlnu prepúšťania. Najohrozenejšie majú byť profesie, ktoré po sebe zanechávajú digitálne stopy. Tieto stopy možno zozbierať, vytvoriť z nich veľké databázy a trénovať na nich AI modely, ktoré v nich nájdu vzorce a potom dokážu generovať vlastné digitálne stopy. Tak má umelá inteligencia vytlačiť z trhu práce pôvodných tvorcov digitálnych stôp – programátorov, právnikov, účtovníkov či rádiológov.

Poslední menovaní patria v medicíne medzi najčastejšie spomínaných kandidátov na nahradenie AI. V rádiológii máme veľké množstvo dát v podobe digitálnych snímok, ide o úlohu, ktorá je zo svojej podstaty založená na rozpoznávaní vzorov, a zároveň existuje jasná spätná väzba na učenie modelov. Vieme spätne povedať, ktoré diagnózy boli správne a kde došlo k omylu. AI sa v takomto prostredí „cíti ako doma“.“

…

Celý komentár zo dňa 14.4.2026 si môžete prečítať na SME, tu, alebo na INESS, tu.

Nelipnú na listoch vlastníctva. Mladí Fíni dedia byty, ktoré nekúpili

Radovan Ďurana, INESS:

„Zasahuje jednotlivých pracovníkov, zamestnávateľov aj celkovú ekonomiku. V prvom rade bráni ľuďom v sťahovaní sa za lepšou prácou. Mnohí radšej zostanú v rodnom meste, než by riskovali, že po zaplatení nájmu im nič nezostane. Mladé talenty tak prichádzajú o šancu využiť najlepšie ponuky. V druhom rade sú to zamestnávatelia, ktorí nevedia nájsť ani udržať šikovných ľudí, keďže ich nemajú kde ubytovať. V rôznych kútoch krajiny tak chýbajú zručnosti aj ruky, ktoré by ekonomiku poháňali vpred. Skúsenosti zo Spojených štátov pritom ukazujú, že vysoké ceny bývania boli hlavným motorom poklesu príjmovej konvergencie medzi regiónmi. Keď sa k tomu pridajú nízke nástupné platy a zmluvy na dobu neurčitú, mladí sa dostavajú do patovej situácie. Nemožnosť osamostatniť sa tak prirodzene sprevádza aj demografický pokles.“

Celý článok zo dňa 14.4.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.

Firmu s tržbami 36 miliónov eur vybudoval z pivnice: Shoptet spája sily s úspešným gigantom (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Technologickí vizionári robia zásadnú chybu.“

„Práve tu sa láme väčšina prehnaných predpovedí. Správne odhadnúť, či AI zvládne jednu konkrétnu úlohu, ešte neznamená správne odhadnúť, či zanikne celé povolanie. To sú dve odlišné veci.“

Celý článok zo dňa 19.4.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Podnikanie a regulácie

Analytik Martin Vlachynský: Budúcnosť krajiny je pošramotená, ale nie stratená

Martin Vlachynský, INESS:

„Neprezradím žiadne tajomstvo, keď poviem, že automotive globálne prechádza najväčšou transformáciou za dekády, ak nie za celú povojnovú históriu. Tá ma hneď dvojitú podobu – jednou je technická zmena, teda mimoriadny tlak na emisie, elektromobilitu, ale aj stúpajúce nároky na kvalitu software. Druhým je nástup nových výrobcov najmä z Číny. Na rozdiel oproti minulosti sú dnes vybavení obrovským množstvom kapitálu aj relevantným technickým know-how. Nezdieľam častý pesimizmus, že európsky automotive je beznádejne pozadu za svetom, to podľa mňa nie je pravda. Ale otvorene si aj povedzme, že v Európe sú špecifické bariéry: veľmi prísne regulačné prostredie, ktoré sa týka emisií či bezpečnosti, vysoké ceny energií a vysoké priame aj nepriame náklady na pracovnú silu.

Pre Slovensko platí to, čo aj pre zvyšok Európy. A tu bohužiaľ Slovensko začína zaostávať aj za svojimi súputníkmi medzi východnými členmi EÚ. Stačí sa pozrieť na rast zdanenia miezd, ktorý predražuje pracovnú silu, transakčnú daň či najvyššiu daň zo zisku firiem v regióne.“

MY Kysuce (14.4.2026)

Prečo umelcom a politikom veríme to, čo sme podnikateľom neuverili nikdy? (názor Róberta Chovanculiaka)

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Človek zdieľa s inými zvieratami mnohé základné potreby, ktoré vyplývajú z evolučnej logiky. Potrebujeme jedlo, bezpečie a sex, aby sme dokázali posunúť svoje gény do ďalšej generácie. Lenže u človeka cesta k naplneniu týchto potrieb vedie len zriedka priamo. Väčšinou vedie cez iných ľudí.

Preto potrebujeme zapadnúť do kolektívu, získavať priateľov a spojencov a najmä budovať si spoločenský status. U lovcov a zberačov totiž status úzko súvisel s prístupom k jedlu, ochrane aj partnerom. Snaha o spoločenské postavenie je preto jednou z hlboko zakorenených ľudských potrieb.“

…

Celý komentár zo dňa 15.4.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Dôchodky

Priemerný dôchodok na Slovensku opäť vzrástol: Prečo však mnohí penzisti zmenu nepocítia?!

Radovan Ďurana, INESS:

„Treba si uvedomiť, čo to znamená, keď porovnávame výšku dôchodku. Za prvé skupina dôchodcov sa zmenila, časť pribudla, časť ubudla. Noví dôchodcovia majú obyčajne vyššie priznané dôchodky (priemerný priznaný dôchodok novo-dôchodcu je vyšší ako priemerný dôchodok). Staro-dôchodcovia mávajú naopak skôr nižšie dôchodky. Preto k zvýšeniu priemerného dôchodku môže dôjsť aj bez valorizácie. V roku 2026 bola valorizácia existujúcich dôchodkov 3,7%. Vyšší rast priemerného starobného dôchodku je tak spôsobený efektom zmeny štruktúry poberateľov. Valorizácia dôchodkov je nastavená na tzv. dôchodcovskú infláciu. Zohľadňuje teda cenový nárast priemerného nákupného koša dôchodcu a preto jeho kúpna sila ostáva zachovaná.“

Celý článok zo dňa 14.4.2026 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Štát siaha na druhý pilier, chce vylepšiť dôchodky. Slováci na toto napokon doplatia, varujú pre HN experti

Radovan Ďurana, INESS:

„Bohužiaľ, na Slovensku výnosy sporiteľov negatívne ovplyvnili aj kroky vlády, najmä presunutie sporiteľov do dlhopisových fondov, ktoré mali výrazne nižšie výnosy než akciové fondy. Vláda tak mnohých z nich pripravila o veľkú časť úspor.“

„V každom prípade by vláda mohla sporiteľom pomôcť aj iným spôsobom, ktorý by neznamenal dodatočné náklady pre rozpočet Sociálnej poisťovne. Mohla by napríklad umožniť všetkým sporiteľom programový výber úspor.“

„Dúfam, že tento návrh neprejde. Vyplácanie vyšších dôchodkov, než aká bola nasporená suma, nie je nič iné ako poskytnutie dávky časti sporiteľov. A to v situácii vysokého deficitu verejných financií, s ktorým si vláda nevie poradiť.“

Celý článok zo dňa 17.4.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Byrokracia

Byrokratická logika

INESS:

„Byrokratická logika sa zameriava na uniformitu a kontrolu odchýlok, zatiaľ čo trhy prosperujú vďaka decentralizovanému rozhodovaniu a konkurencii.

Byrokracia, ako ju opísal ekonóm Ludwig von Mises vo svojej knihe Byrokracia z roku 1944, sa vyznačuje rigidným dodržiavaním pravidiel, hierarchií a postupov, ktoré uprednostňujú súlad pred výsledkami. Osemdesiat rokov po Misesovom príspevku čelí Európa rovnakej výzve: ako zachovať efektívne riadenie verejných záležitostí bez potláčania inovácií a flexibility.

Byrokratická logika sa zameriava na uniformitu a kontrolu odchýlok, čo prirodzene obmedzuje flexibilitu, zatiaľ čo trhy prosperujú vďaka decentralizovanému rozhodovaniu a konkurencii. Tento zásadný rozdiel vysvetľuje, prečo byrokracie často vytvárajú vrstvy zbytočnej komplexity a administratívnych bariér, ktoré brzdia hospodársky pokrok. V dôsledku toho regulácie podporujú vznik byrokracie aj vo vnútri firiem, čo obmedzuje ich efektívnosť a rast.“

…

Celý komentár zo dňa 15.4.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu.

EÚ potrebuje dereguláciu, nie zjednodušenie

INESS:

„To, čo kedysi bývalo iba vtipom, má dnes po rokoch trpkú príchuť – Európa má skutočný problém s nadmernou byrokraciou. Neodchádzajte! Viem, že toto tvrdenie už znie ako otravný refrén. O probléme s nadmernou reguláciou v EÚ hovoria všetci. Hovoria o ňom aj samotní euroúradníci. Analyzujú, diskutujú, kritizujú – a potom prichádzajú s riešeniami. Najneskôr od správ Draghiho a Letta sa zdá, že snahy EÚ obmedziť byrokraciu začínajú byť vážnejšie. REFIT, Omnibus a celá agenda „lepšej regulácie“ sa akoby pohli vpred vyšším tempom. Napriek tomu si myslíme, že to stačiť nebude.“

…

Celý komentár zo dňa 15.4.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu, alebo na INESS, tu.

Demografia

Pomôže kočíkovné alebo krstný otec?

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Demografický pokles dnes nie je problém jednej krajiny, ale veľkej časti sveta. Menej narodených detí znamená starnutie populácie, rastúci tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, vyššie náklady na zdravotníctvo aj opatrovanie a slabší ekonomický rast.

Pomôže kočíkovné alebo krstný otec?

Preto vlády po celom svete skúšajú, ako ľudí motivovať mať viac detí — cez dávky, daňové bonusy, lacnejšie bývanie či rôzne rodinné politiky. Skúsenosť však ukazuje, že peniaze samy osebe často nestačia.

Rozhodovanie o deťoch totiž nie je len o ekonomickej kalkulácii. Dôkazom toho je Gruzínsko.

Gruzínsko je jednou z mála krajín, ktorým sa podarilo zvýšiť pôrodnosť. A nebolo to vďaka vyšším prídavkom na deti alebo zavedeniu kočíkovného.

Zlom v prepade pôrodnosti prišiel v roku 2007, keď patriarcha gruzínskej pravoslávnej cirkvi Ilia II. oznámil, že osobne pokrstí a stane sa krstným otcom každého tretieho a ďalšieho dieťaťa narodeného manželskému páru.“

…

Viac informácií zo dňa 15.4.2026 si môžete pozrieť na Plus jeden deň, tu.

Pôrodnosť máme nižšiu ako počas 2. svetovej vojny

INESS:

„Miera súčasného blahobytu, automatizácia výroby, kvalita medicíny (minimálna úmrtnosť novorodencov), extrémna dĺžka výchovy (deti často ostávajú doma do 30ky), dostupnosť cestovania, zahraničné štúdium, množstvo času, ktoré môžeme venovať voľnočasovým aktivitám, toto všetko vytvára „konkurenciu“ času strávenému výchovou detí. Tento trend nie je možné zvrátiť ani finančnou pomocou, ktorá je aj v prípade Slovenska pomerne vysoká. Nízka miera pôrodnosti je nový fenomén, s ktorým sa každá spoločnosť bude musieť vyrovnať. Ako sa to stane, ešte len uvidíme.“

Celý článok zo dňa 16.4.2026 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Investovanie

13. Ako na zlato – prakticky

Juraj Karpiš, INESS:

„Zoznam krokov, ktoré považujem za dôležité pri plánovaní, realizovaní nákupu a predaja zlata. Uvádzam aj príklady produktov a postupov, ktoré ja osobne využívam. Najskôr je vhodné dať si spraviť audit zraniteľnosti voči zlým peniazom. Inventúru majetku a príjmov a posúdiť, do akej miery sú ohrozené hospodárskym cyklom, finančnou krízou a infláciou zlých peňazí. Vyjasnite si, prečo chcete vlastniť zlato. Je cieľom ochrana kúpnej sily v dlhodobom horizonte? Poistenie voči plytkému cenovému riziku iných zložiek majetku, akými sú akcie alebo nehnuteľnosti? Poistenie voči hlbokému riziku v podobe finančnej alebo politickej krízy? Na zisk zameraná špekulácia s časovaním trhu? Odpoveď na otázku prečo ovplyvní výšku optimálnej alokácie do zlata, jeho vhodné formy, čas nákupu a predaja.“

…

Celý komentár zo dňa 17.4.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.