Zdravotníctvo

Zdravotnú poisťovňu zmenilo viac ako 114 000 ľudí

Martin Vlachynský, INESS:

„Tie súkromné poisťovne sú možno trošku marketingovo schopnejšie v získavaní práve tých mladších ročníkov, v získavaní rodičov a budúcich rodičov, čo im pomáha. Druhý dôvod je, áno, aj tá pravidelná dávka negatívnej publicity, keďže štátna poisťovňa za posledných 10 rokov viackrát sa dostala do finančných problémov, musela byť rekapitalizovaná.“

Rádio regina (10.2.2025)

Minister zdravotníctva je na poste viac ako 100 dní

Martin Vlachynský, INESS:

„To prvé obdobie pôsobenia ministra je, povedal by som, vzhľadom aj k tomu, čo vidíme na ostatných rezortoch, tak relatívne nekonfliktné, ministerstvo relatívne dobre komunikuje s verejnosťou. Vidíme, že napredujú niektoré projekty. Takže ja zatiaľ to opatrne hodnotím s takou miernou nádejou, že uvidíme v tomto roku nejaký pokrok.“

Rádio slovensko (11.2.2025)

Hybridné fungovanie či úprava zákona. Poisťovňa a analytik reagujú na ordinovanie za priame platby

Martin Vlachynský, INESS:

„Kde rastie dopyt, bude sa ho snažiť naplniť ponuka mimo verejný sektor. Štát môže zvoliť dve rôzne stratégie. Buď nakreslí prísnu čiaru medzi verejnými a komerčnými službami. V takom prípade však hrozí, že vznikne dvojkoľajné zdravotníctvo a časť ambulancií začne z verejného sektora prebiehať do plne komerčnej sféry. Alebo sa štát pokúsi nájsť symbiózu a umožní hybridné fungovanie verejného a komerčného sektora.“
„Financovanie pomocou odvodov a daní naráža na limity verejných financií. Súkromné zdroje môžu byť zaujímavým druhým pilierom slovenského zdravotníctva. Dodatočné zdroje môžu ambulanciám pomôcť zvýšiť kapacitu napríklad najatím administratívnej pracovnej sily, investovaním do softvéru a zdravotníckych technológií, čo môže zvýšiť celkovú priepustnosť ordinácií. Určite už aj dnes existuje na Slovensku kúpna sila na zaplatenie komerčných služieb. Nie je to, samozrejme, každý a nie je to všade. Takíto pacienti budú koncentrovaní vo väčších mestách, najmä v Bratislave, a budú to skôr ľudia v strednom veku s vyšším príjmom.“

Celý článok zo dňa 12.2.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.

Komentár Martina Vlachynského: Plán, ktorý nebol

Martin Vlachynský, INESS:

„Začal február a programová vyhláška stále nie je. Minulý rok išla do pripomienkového konania 7. februára a do platnosti vstúpila až koncom marca. Centrálne plánované zdravotníctvo tak štvrť roka žilo bez centrálneho plánu.
Môžeme to ministerstvu vyčítať? Môžeme. Faktom však je, že samotný rozpočet verejnej správy parlament schválil až začiatkom decembra. A že ho schválil je aj tak jedno, pretože jednania s odborármi čísla zase pomiešali. Keď chýbajú ingrediencie, ani šéfkuchár toho moc nenavarí.
Programová vyhláška mala byť viditeľnou rukou štátu, ktorá narobí poriadky s neviditeľnou rukou trhu. Výsledkom je neistota a chaos. Stal sa z nej ďalší nástroj mikro(mis)manažmentu celého zdravotníctva, v ktorom do jednotlivých kolóniek zasahujú už aj odborári.“
…

Celý komentár zo dňa 13.2.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.

Lekárom sa skrátil pracovný týždeň

Martin Vlachynský, INESS:

„Skrátenie pracovnej doby o 2,5 hodiny znie ako jednoduchá matematika. V skutočnosti to nie je až taká jednoduchá matematika z toho dôvodu, že viaceré nemocnice už dnes majú 37,5-hodinový, prípadne 35-hodinový pracovný čas. Napriek tomu vieme, že k nejakému poklesu odpracovaných hodín v riadnom pracovnom čase určite príde, pretože ministerstvo sa pozrelo na výkazy, ktoré sú a na základe nich aj prišlo k záveru, že to bude mať náklad zhruba 15 miliónov eur. Ako to môžu nemocnice vykryť? No sú len tri spôsoby. Jeden spôsob je, že existujúci zdravotníci odpracujú viac hodín nadčasov, čo teoreticky môžu, ale len do zákonného limitu 400 hodín ročne, ktorý v mnohých nemocniciach už teraz môže byť teoreticky dosiahnutý. Druhým spôsobom je najať viac zdravotníkov, ktorí odpracujú tie dodatočné hodiny, to je zase otázka, či títo zdravotníci sú na trhu, najmä v prípade zdravotných sestier, ale aj niektorých lekárskych špecializácií. A tretí spôsob je zmenšenie výkonu nemocníc, ak to poviem takto technokraticky, ktoré na lôžkových oddeleniach nie je moc možné, tie v podstate musia fungovať 24/7, takže úplne by som sa neobával toho, že príde k nejakým výpadkom na lôžkových oddeleniach, aj keď, samozrejme, nemusí to byť úplne vylúčené, skôr čo je realistickejšie, že príde možno k skráteniu niektorých ambulantných hodín, ktoré sú teda poskytované v nemocničných ambulanciách.“
Ako táto zmena konkrétne ovplyvní pacienta a čo to znamená pre lekárov?
„Ten, ten najväčší dopad bude pravdepodobne cez tie financie, čo, samozrejme, pacient pocíti len veľmi nepriamo ako daňovník. Potom ale je otázka, ako sa s tým vysporiadajú jednotlivé nemocnice, ako aj zareagujú. Pretože táto zmena sa týka primárne štátnych nemocníc, neštátne, či už sú súkromné alebo regionálne, sa môžu pridať, pokiaľ zdravotníci, respektíve zamestnanci svojho zamestnávateľa k takejto zmene dotlačia, čo sa stať môže, nemusí. Takže my ešte teraz vlastne nevieme úplne naisto povedať, ako plošný bude dopad tejto zmeny. Ale v prípade, že teda bude relatívne plošný, tak bude musieť nastať jedna z tých troch situácií, ktoré som spomenul. Pacient by to najviac pocítil práve asi v takom prípade, ak by prišlo k skráteniu ordinačných hodín v nemocničných ambulanciách, ktoré už dnes sú často pomerne dosť vyťažené a aj tá polhodina denne by znamenala, že tá reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa tam zníži.“

TA3 (13.2.2025)

Zdravotníctvo čaká veľká kríza. V najbližších rokoch začne kvôli veku ubúdať personál

Martin Vlachynský, INESS:

„V horizonte 5 až 10 rokov budeme čeliť veľkej zdravotníckej kríze. Už dnes je v zdravotníctve málo ľudí. Respektíve lekárov nie je až tak málo, štatistiky sú podobné ako v iných európskych krajinách, ale ostatného zdravotníckeho personálu je málo. A v každom prípade sa to zhorší.
Modelovali sme prítok a odtok zdravotníkov, to znamená na jednej strane, čo prichádza zo škôl a na strane druhej vieme ich vekové zloženie namodelovať aj pomerne do vysokého veku. Do roku 2030 narastie záťaž zdravotných sestier dôchodcami zhruba o 50 percent. Je to dané vysokým priemerným vekom zdravotných sestier a tým relatívne pomalým prítokom zo škôl.
Musíme sa pozrieť aj na to, aby systém fungoval iným spôsobom. Využívať viac technológie či meniť kompetencie, aby vysoko kvalifikovaná pracovná sila robila čo najviac vysoko kvalifikovanej práce. Lekári v ambulanciách veľkú časť pracovného času venujú administratíve a podobne. Stále je nejaký priestor výrazne zefektívniť fungovanie zdravotníctva tak, aby sme šetrili pracovnú silu.“
…

Celý článok zo dňa 14.2.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.

Verejné financie

Minister financií oznámil výšku úrokových výnosov štátnych dlhopisov

Radovan Ďurana, INESS:

„Vláda chce ponúkať občanom dlhopisy s výnosom vyšším ako je ten, za ktorý si vláda požičiava peniaze na finančných trhoch. Slovenskí daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť dane na to, aby mohli ľudia, ktorí vlastnia štátne dlhopisy, dostať svoj úrok.“

Rádio slovensko (10.2.2025)

Vláda si požičia peniaze od ľudí. Kamenický prezradil, koľko si môžete na štátnych dlhopisoch zarobiť

Radovan Ďurana, INESS:

„Ľudia sú tí, ktorí platia dane, z ktorých sa potom vyplácajú úroky a splácajú tieto dlhopisy.“

Celý článok zo dňa 10.2.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Štátne dlhopisy

Radovan Ďurana, INESS:

„Ponúka im ich za trojpercentný úrok i napriek tomu, že rovnakú sumu peňazí si dokáže požičať na finančných trhoch lacnejšie, za 2,6 %, tzn. že tí istí občania, ktorí si tie dlhopisy kúpia a hlavne tí, ktorí si ich nekúpia, budú musieť na daniach doplatiť ten rozdiel medzi 2,6 a tromi percentami.
Časť daní bude musieť byť použitá na to, aby sa vyplatil ten úrok, ktorý je vyšší, ako keby si sám štát požičal na finančných trhoch.
Je to v podstate bezrizikový výnos, je tam atraktívnejšia sadzba a človek nemôže mať v takom prípade pocit, že investuje, pretože on požičiava štátu, ktorý garantuje vyplatenie toho úroku tým, že zdaní samotného občana, samotného vlastníka dlhopisov a to nie je investovanie.“

Rádio expres (10.2.2025)

Energetika

Misia Tomáša Tarabu na Neptún (názor Radovana Ďuranu

Radovan Ďurana, INESS:

„Médiá priniesli šokujúcu správu. Minister Taraba predstavil plán slovenskej pilotovanej misie na Neptún. Náklady majú dosiahnuť okolo 2,5 miliardy eur. Dobre, nie misia na Neptún, ale výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. V princípe je oboje z rovnakej kategórie plánov baróna Prášila. Dúfajme, že skončí na poličke hneď vedľa širokorozchodnej železnice a tunela pod Karpatmi.
Prepočtami sa nikto neobťažoval.
Potrebujeme novú prečerpávaciu elektráreň? Nie. Zmienku o Málinci, dokonca ani o „konkurenčnej” prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ kúsok vedľa, o ktorej uvažujú Slovenské elektrárne, nenájdeme ani v Aktualizácii integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 až 2030. Ten predstavuje oficiálnu štátnu stratégiu rozvoja elektroenergetiky na najbližšie obdobie.“
…

Celý komentár zo dňa 10.2.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu, alebo na INESS, tu.

Ekonomika

Svetový líder vo výrobe automobilov

Radovan Ďurana, INESS:

„Súčasný vývoj na Slovensku a hlavne nekontrolované zvyšovanie daní dáva Slovensku veľkú nevýhodu oproti krajinám ako je Poľsko alebo Rumunsko.“

Rádio slovensko (12.2.2025)

Politika

Vnímanie korupcie na Slovensku

Radovan Ďurana, INESS:

„Ľudia si obyčajne korupciu spájajú najmä s peniazmi v obálke, ktoré si odnesie politik alebo úradník, ale toto je paradoxne ten menší problém. Tí podplatení si nakoniec kúpia auto, postavia dom, zaplatia služby a do ekonomiky sa tieto peniaze často dostanú nazad a vlastne prispievajú aj k tvorbe pracovných miest.
Ale ďaleko väčší problém je ten, čo nie je na prvý pohľad vidieť. Korupcia občanov pripravuje o ekonomický rast a rast miezd, a to rádovo v dlhšom období o jednotky, možno desiatky percent HDP, pretože víťazom verejného obstarávania alebo víťazom súťaží o licenciu na poskytovanie služieb na súkromnom trhu sa nestane najlepšia firma s najlepším nápadom, najefektívnejším riešením. Kapitál alebo dane sú potom investované do projektov, ktoré poskytujú nižšiu kvalitu, drahšie služby pre spotrebiteľov a neefektívne viažu ľudský kapitál. Takýto podnik sa potom prirodzene snaží zabetónovať svoje postavenie. A my máme na Slovensku učebnicový príklad, ktorým je výber mýta, ktorý pekne ilustruje tento príbeh. Takže korupcia odrádza zahraničných investorov, keď vedia, že na zrealizovanie investície musia najprv zložito zisťovať, komu každému musia zaplatiť dovolenku alebo posunúť obálku. Korupcia, samozrejme, odrádza aj domácich podnikateľov, pretože tí sa častokrát do verejnej súťaže neprihlásia, lebo tušia alebo keď tušia, že už je to cinknuté. Vo výsledku klesá objem investícií, klesá prílev zahraničných investícií, občania platia vyššie ceny a to všetko znižuje ekonomický rast a vlastne tvorbu bohatstva.“
…

Rádio expres (12.2.2025)

Clo

Zmení sa Slovensko na Detroit Európy? S Amerikou súťažíme v strieľaní do vlastných nôh, reaguje odborník na Trumpove clá

Martin Vlachynský, INESS:

„Clo je niečo ako spotrebná daň na amerických spotrebiteľov. Predraží im nákup tovaru, v uvažovanej situácii napríklad ocele. To znamená, že sa zníži dopyt po takomto tovare z Európy. Dodávatelia budú musieť reagovať buď znížením cien, alebo príde k zníženiu predávaného objemu.
Ak EÚ uvalí clo napríklad na americké mikročipy, zdraží tým napríklad výrobu televízorov na Slovensku. Preto sú obchodné vojny také nebezpečné – je to vlastne súťaž v strieľaní do vlastných nôh.
Napríklad ak slovenská továreň vyrába chladiče do nemeckých áut a tie sa následne predávajú do USA, zasiahne to aj Slovensko, hoci partnerom je Nemecko a nie USA.“
…

Celý článok zo dňa 13.2.2025 si môžete prečítať na Refresher, tu.