Peniaze

5. Výhody a nevýhody zlata v osobných financiách

Juraj Karpiš, INESS:

„Nevýhody zlata

• nenesie výnos – nie je to investícia, ale iná forma peňažnej rezervy, pri ktorej sa platí ušlým výnosom za službu likvidity;
• vyššie transakčné náklady než samotné peniaze v podobe rizík fyzického uskladnenia a prenosu, absencia všeobecnej akceptácie a potreba overovania rýdzosti a váhy pri transakciách;
• fyzická podoba zlata znemožňuje prevod elektronickými prostriedkami;
• krátkodobá a strednodobá volatilita voči zúčtovacej jednotke (euro, dolár…), ktorá môže viesť pri jednorazovom nákupe a krátkej dobe držania k stratám;
• možné zdanenie zo strany štátu alebo vyvlastnenie.“

…

Celý komentár zo dňa 20.2.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.

Verejné financie

Firmy krachujú jedna za druhou: „Ekonomické zmeny jednoducho nie sú v DNA tejto vlády.“ hovorí renomovaný ekonóm

Martin Vlachynský, INESS:

„Pod umeleckým názvom konsolidácia sa skrýva zvyšovanie daní. Veď už by nám nestačili pomaly prsty nôh a rúk, aby sme to všetko porátali – nárast firemnej dane, odvodov, dane z príjmu fyzických osôb, dane z regulovaných subjektov, daň z cukru, DPH, transakčná daň, daň zo štrku, prenesenie ďalších 3 dní nákladov na PN na zamestnávateľov a ďalšie. Napriek tomu to prinieslo len minimálne zlepšenie deficitu.“

„Rozdiel napríklad oproti Poľsku, ktoré si za vysoké deficity aspoň kupuje hospodársky rast. Slovensko má verejné výdavky dnes už na úrovni Dánska, ale s veľmi nízkym rastom. Podnikatelia to vidia a tušia, že o rok môžu čakať zase len vyššie dane. To výrazne ovplyvňuje ich rozhodovanie o nových investíciách.“

Celý článok zo dňa 16.2.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Slovensku hrozí kolaps: Náš dlh môže vystreliť nad 100 % HDP, ekonóm vidí jediné východisko

Radovan Ďurana, INESS:

„Ukazovateľ S1 zjednodušene hovorí o tom, aký veľký objem opatrení je potrebný na to, aby krajina znížila štrukturálny deficit dostatočne nízko, to znamená, že dlh nepresiahne 60 % HDP v roku 2070. Hoci väčšina krajín čelí rastu dlhu kvôli efektu starnutia populácie, situácia Slovenska je špecifická v tom, že polovicu opatrení bude potrebné prijať kvôli vysokému deficitu v súčasnosti.“

„Táto veľmi zlá vizitka vyvoláva riziko, že úrokové náklady štátu sa budú ďalej zvyšovať.“

„Väčšina krajín sa spolieha na rast ekonomiky ako na najjednoduchšie riešenie pri zmenšovaní dlhu. Jeho veľkosť sa meria v pomere k HDP, takže ak produkcia ekonomiky rastie rýchlejšie, ako nominálny dlh krajiny, miera zadlženia klesá. Rast ekonomiky zároveň generuje obyčajne aj rast príjmov štátov. Pokiaľ však krajina hospodári s vysokým deficitom, a preto musí platiť vyššie úroky na vydávaných dlhopisoch, dopadá to aj na podnikateľov.“

„Sadzby úverov pre podnikateľov sa odvíjajú od sadzieb na dlhopisovom trhu. Zjednodušene povedané, banka požičia podnikateľovi vtedy, ak on zaplatí na úrokoch viac, ako banka získa na dlhopisoch štátu.“

„To v konečnom dôsledku limituje ochotu firiem investovať a preto dochádza k poklesu rastu ekonomiky. Je to začarovaný kruh na začiatku, ktorého sú neefektívne alebo neprimerané nové výdavky štátu.“

Celý článok zo dňa 18.2.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Grécka cesta? Slovensko má čas, ale nie donekonečna

Radovan Ďurana, INESS:

„Grécko malo v roku 1989 taký istý pomer dlhu k HDP, ako má Slovensko teraz [pred tromi rokmi, pozn. red.]. Trvalo päť rokov, kým sa dostalo na 100 percent. S takou úrovňou dlhu prežívalo dve dekády, kým dlh nevystrelil do nebies počas poslednej finančnej krízy.“

„Momentálne sa mi ako najpravdepodobnejšia zdá druhá fáza vývoja gréckeho dlhu. Dekády trvajúca neschopnosť stlačiť dlh do dostatočne nízkych čísel.“

Celý článok zo dňa 18.2.2026 si môžete prečítať na Standard, tu.

Automobilky môžu o päť rokov zatvárať, na Slovensku pribudlo 60 tisíc cudzincov a jadrový reaktor sa dá prepraviť letecky

Radovan Ďurana, INESS:

„Bežní Gréci doplácajú na staré rozpočtové hriechy doteraz.“

Celý článok zo dňa 20.2.2026 si môžete prečítať na 360tka, tu.

Slováci sa pretekajú za dôchodkom vo výške 26,20 eura. Odborník vysvetľuje krutú realitu našich penzií

INESS:

„Polovicu potrebných opatrení musíme prijať len kvôli tomu, v akom katastrofálnom deficite hospodárime už dnes.”

Celý článok zo dňa 22.2.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Zdravotníctvo

Martin Vlachynský: Politika (mzdových) prílepkov a dočasné trvalé zvýšenie platov sestier

Martin Vlachynský, INESS:

„Americký novinár Henry Louis Mencken je autor slávneho výroku „Na každý ľudský problém vždy existuje jednoduché riešenie – uhladené, vierohodné a nesprávne“. Je to pekná definícia populizmu, ku ktorej by som ale ja doplnil ešte jeden parameter – rýchlosť. Riešenie problému by malo prísť rýchlo, ideálne hneď.

Presne takým riešením sú príplatky ku mzdám zdravotných sestier v nemocniciach. Narýchlo zbúchaný bonus 3000 eur, pri ktorom sa ani počas prípravy programovej vyhlášky nevedelo, či bude „superhrubý“, „hrubý“, alebo „čistý“. Stále sa nevie, koľko mesiacov sa bude vyplácať, vie sa len cenovka: 80 miliónov. Pre ilustráciu, to je vyše dvakrát viac, ako výška výdavkov na výnimkové lieky stanovená programovou vyhláškou.

Väčšina rozhodnutí (nielen) na tomto ministerstve sa deje v izolovaných mikrovesmíroch. Takže tento mzdový prílepok nemá žiadnu synergiu s výsledkom vykonaného (a stále nezverejneného) auditu pracovných úväzkov zdravotníkov v nemocniciach, na čo v pripomienkovom konaní upozornilo aj ministerstvo financií.“

…

Celý komentár zo dňa 16.2.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu, alebo na INESS, tu.

Slovenská legenda: Rázsochy ako Bermudský trojuholník

Martin Vlachynský, INESS:

„Politici nás strašili chaosom trhu a dali nám chaos štátu. Po rokoch posúvania krížika po mapke sme sa dostali aspoň k snáď finálnej odpovedi o polohe novej bratislavskej nemocnice. Naďalej nevieme o plánoch s detskou nemocnicou či s existujúcimi nemocnicami v meste. Strategické rozhodnutia sa často robia pocitovo, takže ma neprekvapuje, že ministerstvo nevie alebo nechce odpovedať.“

Celý článok zo dňa 18.2.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.

Asociácia nemocníc Slovenska kritizuje programovú vyhlášku

Martin Vlachynský, INESS:

„Nás nezaujíma, čo sa vyrába, či sa to vyrába, aká je produkcia, aká kvalita vychádza, aký to má efekt na pacienta. Tá programová vyhláška sa snaží trafiť to, aby sedeli náklady v systéme.“

Rádio Slovensko (19.2.2026)

Štát by mal zatlačiť na VšZP. Bez konkurencie prichádza zdravotníctvo o hlavný nástroj, tvrdí analytik

Martin Vlachynský, INESS:

„Podľa trvalých pobytov je vidieť, že časté prepoistenia sa koncentrujú v obciach s veľkou marginalizovanou komunitou. Pri posudzovaní jednotlivých poisťovní… vo všetkých troch rokoch najviac prepoisťovala štátna poisťovňa. Politici pritom časté prepoisťovanie využívajú na spochybňovanie celého systému prepoisťovania a na aktívne sťažovanie tohto procesu, ktorý je dôležitý pre fungovanie konkurenčného tlaku. Prvým krokom by malo byť, aby štát zatlačil na zmenu chovania vlastnej poisťovne.“

„Ak akceptujeme, že všetkých týchto circa 10 000 poistencov sa prepoistilo „zbytočne“, tak odmeny náborárov stoja zhruba 500 000 eur ročne. Vnímame to skôr ako spoločenský problém.“

„Ako skutočný problém označujete nízku mieru prepoisťovania medzi širokou populáciou. Bez konkurencie prichádza tento systém o svoj hlavný nástroj. Na rozdiel od Holandska sa slovenské zdravotné poisťovne nemajú ako odlíšiť v hlavnom produkte. Preferoval by som, aby politici hľadali cestu, ako konkurenčný boj podporiť a nie oslabiť.“

…

Celý článok zo dňa 20.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Kamenický so Šaškom vlani škrtili pacientov. Poisťovniam preto veľmi narástla hotovosť na účtoch

Martin Vlachynský, INESS:

„Dôvere by jej hotovosť v prípade núdze vystačila na 40 dní a VšZP len na osem.“

„Poisťovne majú účty v štátnej pokladnici, takže to vyhovuje aj štátu, čím viac hotovosti, tým menej si musí požičiavať.“

Celý článok zo dňa 22.2.2026 si môžete prečítať na SME, tu.

Trh práce

Za lepším platom nemusíte ísť ďaleko: V tejto krajine zarábajú Slováci viac ako domáci!

INESS:

„Do ČR odchádzajú najväčšie talenty Slovenska, a to v každej príjmovej kategórii. Mediánový hrubý príjem Slováka v ČR je 2 053 eur, pričom priemerný bude okolo 2 500 eur, čo je podstatne viac ako na Slovensku.“

„Vysoké platy tejto skupiny dokazujú, že do ČR odchádzajú ľudia so vzácnou kvalifikáciou a často na tie najvyššie pozície.“

„Vysoké platy v Čechách dokazujú, že Česká republika efektívne priťahuje slovenských odborníkov, zatiaľ čo Slovensko sa stáva čoraz menej atraktívnym miestom pre talentovaných ľudí.“

Celý článok zo dňa 17.2.2026 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.

Ekonomika

Róbert Chovanculiak, analytik INESS

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Ekonómovia už viac ako dvesto rokov skúmajú, ako sa z chudobných krajín stávajú bohaté. Záver tohto výskumu? Krajina potrebuje dostatok ľudského a investičného kapitálu. Ich vývoj rozhoduje o tom, či bude spoločnosť bohatnúť alebo stagnovať. A Slovensko má už viac než dekádu problém s oboma. Začnime ľudským kapitálom. Podľa medzinárodného testovania PISA sme krajinou s veľmi nízkym podielom najlepších žiakov. V čitateľskej gramotnosti dosahujú najvyššiu úroveň len 3 % pätnásťročných. Priemer OECD je 7 %, v Česku 8 % a v Estónsku 11 %. Ani z tohto malého podielu si však talenty neudržíme. Asi pätina najlepších odchádza na vysoké školy do zahraničia -a väčšina z nich sa nevráti. Slabé výsledky nemajú len mladí. V medzinárodnom hodnotení kľúčových kompetencií dospelej populácie dosahuje najvyššie úrovne len 3,1 % Slovákov. Priemer OECD je 11,7 %, v Česku takmer 10 % a v Estónsku až 19 %.“

…

Plus jeden deň (18.2.2026)

Školstvo

Šikovní SLOVÁCI utekajú za HRANICE: Tieto čísla poriadne ZABOLIA

Róbert Chovanculiak, INESS:

„V čitateľskej gramotnosti tvoria u nás tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je sedem, v Česku osem a v Estónsku 11 percent.“

Celý článok zo dňa 21.2.2026 si môžete prečítať na Kanal1, tu.

Každý rok odíde zo Slovenska približne 20-tisíc najlepších maturantov. Viac ako polovica sa nevráti

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Napríklad v čitateľskej gramotnosti tvoria u nás tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je sedem, v Česku osem a v Estónsku 11 percent.“

„O štyri roky z tohto už aj tak nízkeho podielu talentovaných žiakov približne 20 percent maturantov odíde študovať do zahraničia. A opäť, odchádzajú predovšetkým tí najšikovnejší, s najlepšími výsledkami.“

„Slovensko je jedinou krajinou z V4 s Rakúskom, ktorá má dlhodobo negatívne saldo vysokoškolských študentov. Každý rok odíde do zahraničia približne 20 000 najlepších maturantov, z ktorých sa vráti tretina až 40 percent.“

„Podiel Slovákov, ktorí dosahujú najvyššie úrovne gramotnosti, je len 3,1 percenta. Priemer OECD je pritom 11,7 percenta, v Česku takmer desať a v Estónsku až 19 percent.“

Celý článok zo dňa 21.2.2026 si môžete prečítať na Refresher, tu.