Jednania EÚ s juhoamerickým Mercosurom o obchodnej dohode začali v roku 1999. Je preto jednoduché prehliadnuť aktuálny pokrok. Začiatkom januára Európska rada autorizovala podpis partnerskej dohody s týmto juhoamerickým obchodným blokom, ktorého členmi sú Brazília, Bolívia, Argentína, Uruguaj, a Paraguaj. Nie je to ešte koniec – musí prejsť ratifikáciou cez európsky a národné parlamenty – ale mohol by to byť začiatok konca.
Dohoda sa skladá z dvoch častí (dočasná dohoda a partnerská dohoda), pričom prvá má zhruba 1100 strán a druhá 2300 strán v 23 kapitolách a skoro 50 dodatkoch. Ani omylom to nie je dokument „Rušíme všetky vzájomné clá a necolné bariéry, tu to podpíšte.“ Áno, táto dohoda povedie k zníženiu ciel. Ale je to superkomplikované.
Na prvý pohľad sa jedná o výhodnejší obchod pre EÚ. Priemerné clo zo strany EÚ je dnes menej než 5%, kým zo strany Mercosur okolo 12%. V prípade niektorých sektorov oveľa vyššie, napríklad dovoz áut juhoameričania zaťažujú sadzbou 35%, chemikálie 18%. Mohli by sme sa tváriť, že sa jedná o dohodu „potraviny za priemysel“. Práve potravinárske komodity sú významnou vývoznou položkou Mercosuru, ak nerátame export minerálov a fosílnych palív, kde je však clo nulové.
Lenže tváriť sa tak nemôžeme. Tie rokovania trvajú viac ako štvrťstoročie z nejakého dôvodu. Konkrétne toho, že desiatky lobistických skupín si do nej pretlačili obrovské množstvo pravidiel, výnimiek a podmienok.
Zmluva má priebežný nábeh. Jeden príklad za všetky – Mercosur bude postupne uvoľňovať clá na dovoz automobilov 15 rokov (na elektromobily 18!) s počiatočnou kvótou 50 000 (!) kusov ročne. Aj na strane EÚ ostáva množstvo kvót práve pri potravinách. Mercosur bude kvôli nim môcť bezcolne doviezť do EÚ len zhruba 2-3% objemu európskej potravinovej produkcie.
To všetko je ešte zabalené do mnohovrstvovej pavučiny dodržiavania štandardov, najmä environmentálnych a fytosanitárnych. Tieto pravidlá existovali už dnes, zmluva tak skôr poskytuje pevnejší rámec na ich uplatňovanie.
Výsledkom je očakávané ušetrenie chudobných 4 miliárd eur ciel ročne pre európskych výrobcov a odhadované zrýchlenie hospodárskeho rastu o 0,02 – 0,1% ročne. Môžeme si povedať, že je to lepšie, ako nič. No miesto dohody o voľnom obchode máme skôr dohodu o transparentnejších reguláciách. Za mňa je to nevyužitý potenciál 27-ročného snaženia.
