Na každom dobrom protialkoholickom liečením vám povedia, že prvým krokom je priznať si problém. Tým problémom pri minimálnej mzde je jej rýchly nárast. Počas uplynulých siedmich rokov o 71 percent. To je dvakrát rýchlejšie, ako rástla priemerná mzda, a štyrikrát rýchlejšie, ako rástla produktivita.
Keby od roku 2013 rástla minimálna mzda rovnako rýchlo ako priemerná, dnes je 465 eur. O 115 eur nižšia.
Akékoľvek diskusie o riešení minimálnej mzdy v čase prichádzajúcej krízy tak musia začať priznaním očividného: minulé roky sme to preháňali, budúci rok budeme abstinovať. Prvým bodom diskusií o minimálnej mzde tak musí byť jej zmrazenie. Zvyšovanie prevádzkových nákladov krachujúcim podnikateľom v kríze je cesta do vysokej nezamestnanosti.
V politickej aréne sa objavili tri návrhy na úpravu minimálnej mzdy: podľa odvetví alebo okresov alebo vytvoriť špeciálnu nižšiu minimálnu mzdu pre najohrozenejšie skupiny.
Odvetvová minimálna mzda nedáva na Slovensku príliš zmysel. Nemá tu tradíciu a predstava o jej naplnení porušuje vyššie spomenutý prvý bod. Odborári v prípade odvetvovej minimálnej mzdy nepripúšťajú zníženie základnej sadzby. Ani politickí obhajcovia tejto verzie sa netvária, že by išli navrhovať nižšie mzdy pre zamestnancov v maloobchode, hotelierstve a reštauračnom biznise. Ale budú bojovať za vyššie mzdy v ostatných odvetviach.
Navyše odvetvové kritérium ide proti prvotnému zámeru minimálnej mzdy, ktorým je dosiahnutie určitého minimálneho životného štandardu pre zamestnancov. Odložme teraz bokom diskusiu o tom, či toto vlastne minimálna mzda dokáže a či pri tom nenarobí viac neplechy ako úžitku. Odvetvová minimálna mzda nedáva zmysel, pretože životný štandard sa neodvíja od odvetvia. Odstupňovanie rôznych odmien v rôznych odvetviach by sme mali ponechať na ten nástroj, ktorý funguje pri všetkých ostatných cenách – dopyt a ponuku.
Na podporu návrhu odvetvovej minimálnej mzdy zaznel ešte jeden argument. Vraj za rovnakú prácu má byť rovnaká mzda aj v rôznych regiónoch. To je však rovnako absurdné, ako chcieť, aby vyprážaný syr alebo podnájom stáli rovnako v každom okrese. V skutočnosti je to presne naopak. Fakt, že sa u nás v jednom odvetví mzdy tak výrazne líšia naprieč rôznymi okresmi, hovorí proti odvetvovej minimálnej mzde. A je to argument skôr za minimálnu mzdu stanovovanú na úrovni okresov. Mimochodom, mali by mať upratovačky vo Volkswagene a v Tescu rovnaký minimálny plat alebo nie?
Takáto „miestna“ minimálna mzda dokáže lepšie odzrkadľovať rôznu ekonomickú a cenovú úroveň a situáciu na trhu práce medzi rôznymi okresmi. Pri okresnej minimálnej mzde akurát musíme popracovať na zbere údajov o mzdách, dnes nie sú dostatočné.
Posledný návrh v podobe špeciálnej, zníženej minimálnej mzdy je kompatibilný so všetkými ostatnými návrhmi vrátane jednoduchého zmrazenia. To, že minimálna mzda prináša najväčšie negatívne dôsledky dlhodobo nezamestnaným alebo ľudom s nízkym vzdelaním žijúcich v zaostávajúcich regiónoch, je akademicky dobre zmapovaný fakt. Navyše tento posledný návrh si pýta, aby bol skombinovaný so znovu oživenou odvodovou odpočítateľnou položkou. Takto by zamestnancom nemuseli výrazne poklesnúť čisté príjmy a zároveň by značne klesli mzdové náklady pre potenciálnych zamestnávateľov.
Celý blog vyšiel v Denníku N.
