Dotácia ako univerzálne riešenie

Ronald Reagan kedysi popísal univerzálnu ekonomickú politiku vlád: „Ak sa to hýbe, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, zreguluj to. A ak sa to hýbať prestane, zadotuj to.“

Českí Piráti pred pár dňami slávnostne oznámili, že vzniká nový fond na podporu herného priemyslu. Zdôvodnili to slovami svojho predsedu vskutku bizarne: „V ktorom podnikaní sme ako krajina úspešní, máme vysokú pridanú hodnotu a štát ho doteraz nepodporil?“ Úvodné porekadlo tak posunuli na novú úroveň – zadotujú aj to, čo sa hýbe.

Paradoxom je, že nielen dane, ale aj samotné dotácie môžu zdravému ekonomickému pohybu uškodiť. Dostatočne štedrý fond podporí vznik celého ekosystému profesionálnych vycuciavačov dotácií. Budú programovať hry tak, aby boli úspešné v grantových žiadostiach a nie aby boli úspešné u hráčov. Aby to mohli robiť, budú potrebovať developerov. A keďže zdroje – vrátane personálnych – sú obmedzené, budú ich preťahovať z existujúcich tímov.

Kde sa raz dotácie zjavia, už nezmiznú. Skôr naopak. Viď čerstvá analýza ÚHP zameraná na osobnú železničnú dopravu. Dozviete sa z nej nielen to, že priemerná dĺžka meškania vlakov narástla za ostatné štyri roky skoro na dvojnásobok. Že na hlavnom koridore, železničnej tepne Slovenska, máte takmer istotu (85%), že budete meškať polhodinu. Ale aj to, že od roku 2019 po 31% inflácii a 31% raste priemernej mzdy sú tržby ŽSSK z vnútroštátnej prepravy stále, pod úrovňou roka 2019. A to po koľajach jazdí viac vlakov. Ako je to možné? Štátna dotácia osobnej dopravy na železnici vzrástla z 293 mil. na 409 mil. eur., teda o takmer polovicu! Tržby tak pokrývajú len 22% prevádzkových nákladov podniku.

Pohodlná možnosť posypať problém vyššími dotáciami umožňuje ignorovať to, že železničná doprava neplní to, čo sme si od nej predstavovali. Ekonomicky aktívni sa jej vyhýbajú a jazdia autami. Niet divu, keď kvalita služby v podobe (ne)meškania klesá. No ale daňovník platí stále viac. Ministerstvo potom nič netlačí do skutočného riešenia efektivity štátnej akciovky. Tým je ukončenie prevádzky na hlboko stratových tratiach, kde existuje efektívna alternatíva autobusovou dopravou. A samozrejme,  prehodnotenie politiky vlakov zadarmo alebo nebodaj k otvoreniu trhu pre konkurenciu.

Dotácie škodia na niekoľko spôsobov – znamenajú vyššie zdanenie firiem a spotrebiteľov, krivia konkurenčné prostredie a umožňujú odďaľovanie a ignorovanie potrebných riešení.

HN, 30.6.2024