Ekonomické reči - Prečo ženy zarábajú menej?
V stredu, 17. apríla 2024, sme vás opäť privítali na diskusnom formáte Ekonomické reči. V príjemnom a neformálnom prostredí sme pri káve/vínku/čaji debatovali o pay gape - teda rozdiele v platoch mužov a žien. Diskutujúcimi boli ekonómka Lucia Šrámková a analytik INESS Róbert Chovanculiak.
Medzi najdôležitejšie postrehy Róberta Chovanculiaka patrili:
- Muži sa koncentrujú skôr v IT, ženy skôr v zdravotníctve a školstve
- Nie je to (pay gap) nejaká vedomá diskriminácia. Faktory ako odchod žien na materstvo či rozdielny výber povolaní dokážu celý ten rozdiel vysvetliť
- Pay gap je veľmi vysoký napr. v Nemecku a Rakúsku a naopak veľmi nízky v Rumunsku a Poľsku. Ten pay gap neodráža úplne stav práv žien v danej krajine
- Pay gap medzi oženenými a neoženenými mužmi je viac než 30 %
- INESS urobil prepočet dávok a benefitov, ktoré dostane rodina po narodení 2 detí počas 5 rokov – a ak započítame aj to, že štát platí sociálne či zdravotné poistenie za ženu tak ide o 90 000 eur
- Jedným zo spôsobov (nie populárnych) ako znížiť pay gap je znížiť dávky (napr. materskú) a počet rokov, ktoré je žena na materskej a rodičovskej dovolenke, aby šla skôr na trh práce
- Právo na menštruačné voľno či voľno po spontánnom potrate zvyšuje náklady na zamestnávanie jedného pohlavia a môže priniesť nezamýšľaný negatívny dôsledok pre ženy na trhu práce
- Pochopiť rozdiel medzi priemernými a marginálnymi nákladmi, to nevie vypočítať každý poslanec
- Jedna štúdia skúmala 44 rokov dát a prišli na to, že v minulosti tam nejaká tá diskriminácia bola a teraz konvergovala prakticky k 0. Tá diskriminácia tam nie je, išlo o experiment v rámci ktorého posielali výskumníci životopisy na pracovné inzeráty v rôznych odboroch na rôznych univerzitách. Vo všetkých odboroch okrem ekonómie mierne zvýhodňovali ženy. Všetci mali stereotyp o stereotypoch
- V Škandinávskych krajinách si oveľa menší podiel žien vyberá odbory (STEM - science, technology, engineering a Mathematics) ako vo východnej Európe. Tie krajiny, kde je najviac rovnosti, tam narastá ten gap. Tá hypotéza je, že ženy preferujú odbory, ktoré študujú ľudí pred odbormi, ktoré študujú veci
- Čím viac je tá pomoc (marginalizovaným rómskym komunitám) decentralizovaná, tým je to efektívnejšie
- Keby som bol nejaký zlý policajt, tak by som povedal, že ide o kúpenie si spotrebného emocionálneho statku mať dieťa. Môžeme to nazvať investíciou, že tá žena investuje
Medzi najdôležitejšie postrehy Lucie Šrámkovej patrili:
- Je tam nejaká koncentrácia žien do odvetví, kde je im umožnená flexiblita, zosúladenie osobného a pracovného života a dostatočné pokrytie rizík ako OČR
- Máme ten gap vysoký tým, že máme vysokú „pokutu za materstvo“. Materské dovolenky sú často reťazené. Je to výsledkom aj tých politík, ktoré máme nastavené - 3 ročná materská a žiadna povinná participácia otca
- Narodením prvého dieťaťa príjem ženy klesá na nulu. No aj po 6 rokoch dosahuje príjem tej ženy len 55 % toho, čo by dosahoval, keby dieťa nemala. Potom je tam aj ten faktor odpracovaných hodín. Ešte aj 6 rokov po narodení prvého dieťaťa žena neodpracuje toľko hodín, koľko by odpracovala keby dieťa nemala
- Ženy samozrejme robia viac neplatenej práce. Svetový priemer je, že žena robí denne 4 hodiny neplatenej práce a muž 1 hodinu
- Krajiny založené na priemysle majú pay gap väčší, než krajiny založené na službách
- Pokuta má byť rovnomernejšie rozdelená medzi tých dvoch rodičov
- Výskumníci z LSE (London school of Economics) spravili takú štúdiu kde hľadali kauzalitu medzi zárobkami žien a mierou pôrodnosti a zistili, že ako ženy začali zarábať viac, začala klesať pôrodnosť. Ich model preukázal, že v istom bode keď sa uzavrie pay gap, dostane sa to všetko (starostlivosť o dieťa) do trhovej ekonomiky (čo môže znamenať napr. jasle od 6 mesiacov či väčšie zapojenie Au-pair pracovníkov)
- Najefektívnejšia v zmenšovaní pay gapu je politika transparentnosti
- Nejde len o odvetvia no aj o manažment, kde je žien (v manažmente) len tretina
- Náš hlavný spoločenský problém je nájsť lepší balans medzi mužmi a ženami čo sa týka neplatenej práce a sflexibilniť trh práce
- Máme marginalizované rómske osady, kde dievčatá nechodia do školy, keď majú menštruáciu. Tam vidím silný priestor na štátnu intervenciu
- Robili sme pohovorový experiment, že či je tam diskriminácia Rómov a tam to jasne vyšlo. Robili sme to isté pre ženy, a tam sme diskrimináciu nenašli
- Keď niekto iný zistil že ten iný má vyššiu mzdu, cítil sa horšie. A tak sa zvýšil rozdiel vo well-beingu tých najchudobnejších a najbohatších.
- Daňový bonus na dieťa, to sú helikoptérové peniaze, ktoré pomáhajú viac bohatým než chudobným. To si Slovensko, samozrejme, nemôže dovoliť
- Žien je oveľa viac na skrátených úväzkoch
- Platy žien sú nižšie, rovnako dôchodky a riziko chudoby vyššie
- Možnosťou je aj povinná kvóta 2,5 roka ku 0,5 roka pre muža. Máme už v legislatíve otcovskú dovolenku. Bolo cez 5000 poberateľov, najmä vysokopríjmoví muži išli na otcovskú
- Väčšia inklúzia alebo zapojenie na trh práce pri ženách či marginalizovaných komunitách vedie k pozitívnym dopadom na spoločnosť
- Je to ten spúšťač (to, že muž ide na otcovskú), že muž chce kariérnu zmenu
- Problémom je aj to, že nemáme tabuľky na výživné...v Česku to majú odpásmované
Otázky:
- Keď sa konali slepé pohovory do orchestrov v Amerike, tá úspešnosť žien sa výrazne zvýšila - diskriminácia ?
- Ad rodové kvóty: bývalá východná Európa bola výrazne lepšia než západ v podiele vedeckých pracovníčok, tie bývalé režimy tlačili na emancipáciu žien. V XY podiel žien po zavedení kvót poklesol (Litva – 4/5)
- My sme diskusiu o platoch zatomizovali na jedincov, pritom väčšina ľudí je v rodinách a tam si delia role. Existujú rodiny, kde žena dobrovoľne robí neplatenú prácu a muž viac pracuje. Ide o dohodu zvyčajne a je to tak v poriadku. Vôbec sa nediskutuje o spoločnom starobnom dôchodku. Keby sme sa pozerali na jednotky ako na domácnosť, my ho môžeme mať vyšší aj pri vyššom pay gape
Diváci sa spýtali diskutujúcich množstvo otázok o ekonomickej, sociálnej aj psychologickej stránke pay gapu. Spomenutý bol aj známy výskum ktorý ukázal, že po zavedení „slepých“ pohovorov do orchestrov v USA sa výrazne zvýšilo množstvo prijatých žien čo však iné výskumy nereplikovali. Rozoberal sa aj zaujímavý rozdiel medzi podielom žien - akademičiek vo východnej Európe a na západe. Kým na západe podiel žien pracujúcich v akademickej sfére je okolo polovice alebo nižší, vo väčšine východoeurópskych krajín je tento podiel väčší než jedna polovica pričom v Litve tvoria ženy až 80 % pracovníkov akademickej sféry. Na záver diskusie sa riešila aj otázka naratívu, ktorým sa na problematiku pozeráme, dobrovoľnosť rozdelenia povinností vo vzťahu a možnosti férovejšieho rozdelenia finančných benefitov prostredníctvom zákonov, ako je napr. spoločný starobný dôchodok manželov po vzore Švajčiarska.
Ďakujeme všetkým za účasť a výbornú diskusiu a tešíme sa na ďalšie stretnutie!