Ekonomický base camp 2024

Tretí ročník Ekonomického base campu (EBC), ktorý organizuje INESS, sa konal od 17. do 20. októbra 2024. Tento štvordňový vzdelávací seminár sa zameriaval na aktuálne ekonomické témy a privítal 28 študentov stredných a vysokých škôl a mladých profesionálov v hoteli Bystrička pri Martine.

Účastníci sa začali vo štvrtok schádzať už v popoludňajších hodinách, oficiálny program odštartoval o 17:00, kedy sa všetci stretli v hlavnej sále. Kemp otvorila Katarína Ševčíková z INESS, ktorá privítala účastníkov, oboznámila ich s priebehom kempu a poskytla organizačné pokyny.

Prvá prednáška kempu sa uskutočnila už hneď v prvý deň po spoločnej večeri. Richard Vilkus, vedúci projektu Cena štátu,sa venoval problematike verejných financií a vysvetlil, aká je skutočná cena „bezplatných“ verejných služieb. Diskutovalo sa o vplyve verejných výdavkov na ekonomiku a dlhové zaťaženie štátu.

Druhý deň začal spoločným behom pre všetkých ranných nadšencov, po ktorom nasledovali raňajky.

Prvú prednášku dňa viedol vzácny zahraničný hosť, riaditeľ a spoluzakladateľ Adam Smith Institute Dr. Eamonn Butler, ktorý účastníkom priblížil základy podnikania. Hovoril o tom, čo robí podnikateľov úspešnými, aký je rozdiel medzi riskom a neistotou, ktorej podnikatelia čelia a poukázal aj na fakt, že podnikatelia sa viac naučia zo zlyhania ako z úspechu. 

Druhá prednáška dňa patrila opäť Dr. Butlerovi, ktorý sa tentokrát venoval téme zdanenia. Diskutoval o tom, ako dane ovplyvňujú ekonomický rast a aké formy zdaňovania sú najškodlivejšie pre podnikanie a investície. Ako vysvetlil, dane by sa mali vyberať na špecifické potreby, čo dnes nie je bežnou praxou. Diskutovalo sa aj o tom, že dane menia správanie spotrebiteľov, preto je dôležité nielen to, čo je zdanené, ale aj ako.

Po obede viedol Radovan Ďurana, spoluzakladateľ INESS, prednášku o klimatickej zmene z pohľadu ekonóma. Predstavil argumenty, prečo klimatické zmeny vyžadujú technologický pokrok a diskutoval o tom, prečo sú niektoré klimatické opatrenia neefektívne. Zdôraznil, že ekonómovia musia hľadať  najlepší spôsob, ako náklady budúceho otepľovania preniesť do súčasného rozhodovania ľudí.  Upozornil, že energie sú krvou ekonomiky, ktorá sa mohla rozvinúť na základe nízkej ceny a dostupnosti fosílnych palív.

Posledná prednáška dňa, ktorú viedol Martin Vlachynský z INESS, bola zameraná na slovenské zdravotníctvo. Diskutovalo sa o tom, aké výzvy čakajú naše zdravotníctvo vzhľadom na starnutie populácie a čo by mohlo pomôcť reformám v tomto sektore. Diskusia sa z veľkej časti venovala aj porovnávaniu dvoch protichodných modelov – viac trhu v zdravotníctve vs. štátne zdravotníctvo. Martin Vlachynský uvádzal súbory argumentov pre a proti a snažil sa na viacerých príkladoch ilustrovať, ako štát v takýchto úlohách zlyháva a čo sú pozitíva a benefity v prípade, že v zdravotníctve dostane trh väčší priestor. Porovnávanie uzatváral bonmotom a paralelou z minulosti, že to, čo v predchádzajúcom centrálne plánovanom režime platilo pre dostupnosť (a kvalitu) toaletného papiera, rovnako platí aj pre zdravotníctvo.

Na záver dňa sa účastníci rozdelili do skupín a dostali úlohu pripraviť prezentácie na tému „Ako urobiť zo Slovenska ekonomického tigra 2.0?“, ktoré mali prezentovať nasledujúci deň.

Sobotné ráno sa začalo spoločnou fotografiou a ďalším spoločným behom po lesných cestách Malej Fatry.

Dr. Eamonn Butler predstavil účastníkom koncept verejnej voľby, ktorý vysvetľuje, ako politické rozhodnutia ovplyvňuje malá, ale aktívna skupina ľudí. Spomenul tiež, že voliči často nemajú dostatočné informácie na to, aby robili informované rozhodnutia a popisoval, že moc má tendenciu koncentrovať sa do jedného centra, čo vyvoláva stále väčšiu byrokratizáciu. Poukázal na to, že verejné projekty sa vždy predražia oproti rozpočtu a vždy meškajú oproti plánu – dôvodom je tzv. precautionary bias, teda „preventívna zaujatosť“.

Nasledovala prednáška Róberta Chovanculiaka z INESS, ktorý účastníkom vysvetlil, prečo je dôležité robiť to, v čom máme najnižšie náklady obetovaných príležitostí a aké sú mechanizmy zvyšovania produktivity práce. Diskutovalo sa aj o úsporách z rozsahu – vďaka rozširovaniu trhu je možné využívať nové technológie s vysokými fixnými nákladmi, ktoré by boli inak nerentabilné. Zdôrazňoval tak citovanú pasáž od Adama Smitha, že „deľba práce je limitovaná trhom“.

Jan Mošovský z Institutu liberálních studií porozprával viac o tom, ako keď nejde sloboda za študentmi, musia ísť študenti za slobodou a predstavil fungovanie medzinárodnej organizácie Students For Liberty.

Po obede pokračoval program prednáškou riaditeľa INESS a spoluzakladateľa Richarda Ďuranu na tému duševného vlastníctva, kde sa rozoberala otázka, prečo je v súčasnosti väčšina patentov a autorských práv zameraná na ochranu monopolov, nie na podporu rýchlejšieho rozvoja. Hovoril tiež o tom, že aj vo vývoji inovácií a vynálezov to funguje rovnako ako v evolúcii – v kritickom momente vývoja je dostatok vedomostí a zdrojov na to, aby vynález vznikol – popri Edisonovi v rovnakom čase vymyslelo žiarovku ďalších 23 iných ľudí. Patent by si mal pripísať len jeden z nich? Ozrejmil, že nový vynález ako užitočný produkt vznikne častokrát skôr, než niekto popíše vedecký postup celej technológie (parný stroj) a že patenty nie sú hybnou silou pre väčšinu inovácií, naopak, majú tendenciu inovácie brzdiť.

Deň sa zakončil prednáškou Juraja Karpiša, spoluzakladateľa INESS, ktorý sa s nami spojil na diaľku a venoval sa peniazom – ako vznikajú, či v súčasnosti vznikajú správne, a čo sa deje, keď správne nevznikajú – tzv. „zlé peniaze“. Juraj Karpiš účastníkom porozprával aj o úlohe centrálnych a komerčných bánk a ich vzťahu k rôznym peniazom, súkromným aj štátnym. V neposlednom rade vysvetlil príčiny, ktoré vedú k inflácii a čo sú jej dôsledky na náš každodenný život.

Účastníci sa večer pustili do finalizácie skupinových prezentácií, ktoré následne odprezentovali pred porotou zloženou z prednášajúcich. Témou bol Tatranský tiger 2.0, každá skupina mala 7 minút na odprezentovanie svojich reformných návrhov a nasledovalo 5 minút otázok od poroty, kde svoje návrhy mali obhájiť a doplniť o ďalšie argumenty.  Jednotlivé skupiny prišli s rôznymi návrhmi na zlepšenie hospodárskeho rastu krajiny, vrátane reforiem vzdelávania, podpory podnikania a zníženia byrokracie.

Víťazný tím si odniesol za najlepšie ohodnotenú prácu knihy – medzi nimi aj knihu Hayek a jeho prínos k politickému a ekonomickému mysleniu dneška podpísanú priamo jej autorom a lektorom tohtoročného EBC – Eamonnom Butlerom.

Posledný deň kempu viedol prednášku opäť Juraj Karpiš, kde účastníkom najskôr popísal zmeny odohrávajúce sa v spoločnosti, ako napríklad demografickú zmenu a robotizáciu, pre ktoré je dôležité začať investovať už v mladom veku. V druhej časti prednášky sa potom venoval rôznym možnostiam investícií, vrátane zlata, akcií, ale a špeciálne do vlastného rozvoja.

Po ukončení prednášky nasledovalo slávnostné odovzdanie certifikátov za účasť, ktoré odovzdali Richard Ďurana a Katarína Ševčíková.

Veríme, že účastníci si odniesli nové zaujímavé poznatky, inšpiráciu a množstvo kontaktov.

Podujatie podporila Nadácia Tatra banky, Nadácia EPH a mediálny partner Zones.sk. Všetkým partnerom srdečne ďakujeme!