Majú mať žiaci viac dobrodružstva pri obžinkoch alebo v JAVE

Na Slovensku máme podivný zvyk vyjadrovať úroveň vzdelávania jeho dĺžkou. Pekne to vidieť napríklad v strednom školstve. Tie najjednoduchšie stredné školy pre akademicky nenadaných trvajú dva roky, nasledujú ich trojročné odbory zakončené výučným listom a na vrchole sú štvorročné odbory, ktorých absolvent získa úplné stredoškolské vzdelanie.

Tento stav nie je výsledkom hľadania optimálnej rovnováhy, ale splnenia povinností vytesaných do regulačnej žuly v podobe štátnych vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie. To sú stovky strán dokumentov, ktoré  predpisujú, aké oblasti vzdelávania majú žiaci ovládať, v akých štandardoch, v akých pedagogicko-organizačných a materiálno-technických podmienkach majú pracovať, ale aj to, aké predmety sa majú vyučovať, koľko hodín do týždňa a samozrejme aj to, koľko rokov má trvať samotné štúdium.

Výsledkom je, že keď chce niekto na Slovensku získať úplné stredoškolské vzdelanie, povedzme v IT odbore, musí študovať minimálne 4 roky. Pri pohľade na príklady zo zahraničia nám však musí byť zrejmé, že tento regulačný „fakt“ je na Slovensku brzdou mnohých inovácií.

V spomínanom IT odbore v zahraničí bežne fungujú vzdelávacie kempy alebo odborné školy, ktoré trvajú od roka do dvoch. A pritom naučia svojich študentov všetko, čo potrebujú do praxe. Teda splnia svoj účel. Dokážu to vďaka inovatívnym spôsobom výučby, intenzívnemu zapájaniu do praktického vyučovania v teréne a osekaním zbytočného balastu na minimum.

To však odborné školy na Slovensku robiť nemôžu, keďže podľa spomínaných regulácií musí žiak počas 4 rokov stráviť minimálne 768 hodín štúdiom jazyka a komunikácie, kde hrá prím slovenský jazyk a literatúra. To je skoro taký istý čas, ktorý je vyhradený na praktickú prípravu - 832 hodín. Teda mladý nádejný IT-čkar trávi skoro rovnako veľa času čítaním Dobrodružstva pri obžinkoch od Palárika, ako trávi programovaním v JAVA. Nehovoriac o ďalších 64 hodinách venovaných etike, resp. náboženstvu a 160 hodín dejepisu a občianskej náuke. Z celkového počtu hodín počas štvorročného štúdia tak strávi žiak odborným vzdelávaním v teoretickej a praktickej rovine menej ako polovicu času.

Čo s tým? Napríklad vo Veľkej Británii vytvorili nový stupeň stredoškolského vzdelávania tzv. T Level. Toto vzdelávanie trvá dva roky, je úzko naviazané na prax a v zložitejších odboroch, ktorých absolventi chýbajú na trhu práce, ako napr.: plánovanie a projektovanie stavieb, digitálny dizajn, vzdelávanie a starostlivosť o deti, účtovníctvo, IT, alebo nižšie pozície v zdravotných a právnych službách. U nás takéto niečo nemôže vzniknúť, lebo čísla v štátnych dokumentoch nepustia.

Ak sa na tomto mieste obávate, že zo stredných škôl budú vychádzať nevzdelaní, nekultúrni, nerozhľadení a nekompetentní občania, tak vaše obavy nie sú na mieste. Nechcem vás testovať otázkou, v čom spočívala Palárikova zápletka. Ani vás obviňovať z ignorovania predchádzajúcich 10 rokov vzdelávania.  Jednoducho, je preukázané, že to čo vás nezaujímalo, ale museli ste to študovať, vo vás aj tak „neostane“.

Keď sa vyčísľujú náklady regulácií, zvyčajne sa pozerá na to, koľko musia poskytovatelia služieb zaplatiť za regulačné povinnosti. Alebo koľko času musia stráviť administratívou a byrokraciou. Regulácie však majú aj na prvý pohľad neviditeľné náklady vo forme neuskutočnených inovácií a stratenej efektívnosti. Nikde to nevidieť krajšie ako vo školstve.

Hospodárske noviny, 24.5.2022