Paleo žiaci v stredovekej škole v digitálnej dobe

O fungovaní dnešného vzdelávania je potrebné si uvedomiť dve kľúčové veci. Po prvé, školstvo ako ho dnes poznáme je z historického pohľadu experiment. Funguje len pár storočí, pričom ľudia boli a sú odkázaní na vzdelávanie stovky tisíc rokov. Učenie sa tu bolo pred školami. Po druhé, školstvo ako ho dnes poznáme, je extrémne zotrvačná a konzervatívna inštitúcia. Len veľmi pomaly sa dokáže meniť, prispôsobovať zmenám alebo akceptovať nové poznatky a inovácie. Školy mojich rodičov a mojich detí vyzerajú podobne.

Z dôvodu experimentálnosti a zotrvačnosti je potrebné mať otvorenú myseľ novým prístupom a pohľadom, ktoré úplne nezapadajú do fungovania dnešného školstva. A to predovšetkým, keď ide o nové prístupy a pohľady, ktoré sú ukotvené v našej evolučnej minulosti a vychádzajú z vrodených psychologických predispozícií. A práve takýto návrh predstavujeme v našej publikácii Paleo žiaci v stredovekej škole v digitálnej dobe.

Ukazujeme, že ľudia sú kultúrne tvory, ktoré sú odkázané na sociálne učenie sa. Teda učenie sa jedného človeka od druhého. S tým sú spojené rôzne výzvy, ktoré museli ľudia vo svojej evolučnej histórii riešiť. Konkrétne museli identifikovať správneho „učiteľa“; presvedčiť ho, aby sa podelil o vedomosti a zručnosti; a byť schopní sa ich naučiť od neho. Riešenie týchto výziev viedlo k vzniku našich psychických adaptácii sociálneho učenia sa, ktoré popisujeme nižšie. Konkrétne, že ľudia v spoločenstve prirodzene identifikujú prestížnych jednotlivcov, ktorí majú s väčšou pravdepodobnosťou užitočné vedomosti a zručnosti. Následne im prejavujú rešpekt, úctu a ponúkajú pomoc výmenou za možnosť byť v ich blízkosti a príležitosť vzdelávať sa. Pričom toto vzdelávanie sa nedeje ani tak učením (teaching), ale skôr učením sa (learning). Teda učenie sa iniciujú a majú na zodpovednosti samotní „žiaci“.

Tieto vzorce správania sa sú výsledkom kognitívnych, motivačných a emočných adaptácií, ktoré poháňali deti k učeniu sa pred 50-tisíc rokmi a poháňajú ich aj dnes. Rozdiel je „len“ v prostredí, kde tieto detí vyrastajú. Dnešným prostredím formované školstvo nie vždy optimálne zapadá do našej psychiky sociálneho učenia sa. Vzniká tak priestor na zmeny a úpravy fungovania škôl, ktoré by pomohli lepšie využívať prirodzené inklinácie ľudí vo vzdelávaní. Tomuto sa venujeme v druhej časti publikácie. Na záver v krátkosti ukazujeme príklady škôl a modelov vzdelávania, ktoré úspešne využívajú niektoré aspekty našej psychiky sociálneho učenia sa. Publikácia je voľne dostupná na stiahnutie TU.