Prečo malo Rusko vyšší ekonomický rast ako bohaté štáty

Určite ste ten graf už niekde zazreli. Podľa predbežných odhadov malo Rusko v roku 2023 vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo 7 najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7. Ideálny moment na malú ekonomickú lekciu toho, čo je a čo nie je HDP.

Dajme nateraz bokom štatistický faktor, a síce ten, že Rusko rastie z nízkeho základu. Od roku 2008 ruská ekonomika prakticky nerastie a z nuly sa vždy zrýchľuje ľahšie, ako zo 130-ky.

Diskusiu by možno rozprúdilo, ak by sme do grafu pridali ešte dve krajiny. Ukrajinu a Nemecko v roku 1944. Ukrajina pod každodennou paľbou a s pätinou okupovaného územia mala v roku 2023 rast HDP 4,9 %. Nemecko v roku, keď ho už každú noc drvili vlny bombardérov a spojenecké armády sa tlačili zo západu aj z východu, malo rast HDP 2,6 %.

Rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby. Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a „služby obrany“. Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy.

Presne to sa deje vo vojnových ekonomikách. Vojna je fiškálny stimul, kedy štát vytvorí veľký dopyt po zbraniach a vojakoch. To vidíme aj na dátach. Rusko napriamo míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba.

A tu sa dostávame k druhému faktoru. Rast HDP nám nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Ilustrujme si to na zopár „účtovných“ príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví sa v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka (pokles HDP kvôli prerušenej výrobe), na druhej strane aj ako plusová položka (nárast HDP kvôli oprave rafinérie). Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP. Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP kvôli likvidácii trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená ani nárast HDP (neopravuje sa), ani pokles HDP (ešte nič nevyrábala).

Tri príklady zničeného kapitálu a tri rôzne efekty na HDP. Preto mohlo mať Nemecko v roku 1944 rast HDP a zároveň totálne zdevastovanú krajinu. Výroba Tigrov a Messerchmittov HDP zvyšovala, ale horiace obytné štvrte Berlínu ho neznižovali.

Z toho vyplýva niekoľko vecí. Rusko zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom. Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať.

Zároveň však platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, Ale určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu. Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo.

Aktuality.sk, 11.2.2024