Pripomienky INESS k "reformnej zdravotníckej novele"

30. augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k novele Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z pracovných dôvodov ho volajme "reformná zdravotnícka novela" - sú v ňom totiž zahrnuté rozsiahle zmeny týkajúce sa kategorizácie nemocníc, všeobecných lekárov, či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Návrh pritiahol takmer 1200 pripomienok rôznych subjektov, medzi ktorými figuruje aj INESS. V našom inštitúte je zdieľané presvedčenie, že na jej úspešné fungovanie každého sektora musia byť funkčné trhové nástroje – konkurenčné prostredie, voľná cenotvorba, podnikateľské rozhodovanie, či ochrana vlastníckych práv. Spomínaná novela obsahuje časť, ktorá pre zdravotné poisťovne zavádza pojem "optimálny zisk", ktorého logike budú musieť poisťovne prispôsobiť svoje hospodárenie.

V 8 bodoch sme v pripomienke zhrnuli, prečo s tým nesúhlasíme a navrhujeme celú túto časť z návrhu vypustiť.

1. Časť návrhu pojednávajúca o optimálnom zisku opatrenie nemá žiaden vnútorný logický súvis so zvyšnými časťami (reforma nemocníc, reforma primárnej ambulantnej starostlivosti a nezávislosť ÚDZS), je len politickým „prílepkom“.
2. Technické parametre zmien (koeficienty) vychádzajú z neznámych základov či z neodôvodnených logických spojení (aký je súvis medzi základnou úrokovou sadzbou ECB a „optimálnym“ hospodárskym výsledkom zdravotnej poisťovne?) a ich dopad na sektor nebol nijak diskutovaný.
3. Návrh je da facto skrytým návrhom na postupné zavedenie unitárneho systému. Dlhodobé fungovanie súkromných investorov v takto obmedzenom prostredí je nepravdepodobné.
4. Nastavenie uzákoňuje motiváciu k neefektívnemu správaniu. Zmyslom zdravotnej poisťovne v systéme je efektívny nákup zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona z poisťovní definitívne robí „prietokové ohrievače“. Povedie k tomu, že poisťovne budú plytvať, pretože zdroje budú nútené minúť tak či tak.
5. Rozdelenie nákladov na „zdravotnú starostlivosť“ a „iné“ je len byrokratické rozhodnutie. V realite majú všetky výdavky poisťovne vplyv na vnímanie kvality služby poistencom. Na jednej strane sú to inovatívne výkony, ktoré v budúcnosti dostanú ešte menšiu šancu ako dnes (napríklad telemedicína ešte donedávna nebola poisťovniam uznávaná ako zdravotná starostlivosť), na strane druhej k zážitku poistenca patrí aj kvalita komunikácie s poisťovňou a podobne.
6. Návrh sa selektívne zameriava na zdravotné poisťovne, no jeho logiku možno použiť na ktorúkoľvek časť zdravotného systému. Poisťovne sú na vrchole kaskády, no s verejnými zdrojmi poistencov narábajú aj distribútori liekov, laboratóriá, lekárne, nemocnice, či súkromné ambulancie. Ak si predkladateľ za svojou logikou stojí, mal by rovnaké pravidlá aplikovať naprieč celým systémom.
7. Návrh potvrdzuje dlhodobo pomýlené nazeranie verejnej správy na vytváranie úžitku v systéme. Podľa logiky návrhu je tým väčší úžitok pre poistenca, čím viac sa peňazí minie. Úžitok pacienta však v skutočnosti vzniká naplnením jeho potrieb (v rámci zákonného nároku), nie tým, koľko peňazí sa na toto naplnenie minie.
8. Návrh nijak nerieši hlavný chronický problém trhu so zdravotným poistením na Slovensku – dlhodobo zlý manažment VšZP a jej katastrofálne finančné výsledky, ktoré boli riešené selektívnym zvýhodnením za stovky miliónov eur, na ktoré sa skladali aj poistenci dvoch súkromných ZP.