Skutočná minimálna mzda je nula eur

Všetci chceme, aby mali ľudia vyššie mzdy. Špeciálne tí s nízkymi príjmami. Ale to sa nerobí plošným stanovovaním administratívnej mzdy z Bratislavy pre čašníčku z Utekáča.

Do parlamentu smeruje návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy z pred dvoch rokov. Argumentom je, že EÚ od nás chce minimálnu mzdu vo výške 50 % priemernej mzdy v danom roku. Momentálne sa minimálna mzda určuje na základe priemernej mzdy z pred dvoch rokov a dosahuje 57 % jej úrovne. Ak ste sa už v tých výpočtoch a odporúčaniach EÚ stratili, nie ste sami. Pomôcť môže, ak tento nový návrh vlády na zvýšenie minimálnej mzdy zasadíme do kontextu. A pre Slovensko neexistuje lepší kontext ako Česká republika, kde momentálne tiež prebieha diskusia o zvyšovaní minimálnej mzdy. 

Ak slovenský parlament schváli nový návrh na zvýšenie minimálnej mzdy, tak v roku 2026 dosiahne okolo 920 eur. V Českej republike si vybrali iný spôsob výpočtu a aj percentá. Namiesto dva roky starej priemernej mzdy budú odhadovať jej výšku v nasledujúcom roku a z nej bude tvoriť minimálna mzda 43,4 %. Podľa takto nastaveného vzorca odhadujú, že minimálna mzda v ČR dosiahne v roku 2026 22 400 Kč. To je asi 893,4 eur. Teda o približne 26 eur menej ako na Slovensku. 

Pritom Česi majú na rok 2026 odhadovanú priemernú mzdu o 350 eur vyššiu ako u nás! To znamená, že naši politici to so zvyšovaním minimálnej mzdy preháňajú výrazne viac ako tí českí. Podiel minimálnej mzdy na priemernej dosiahne v ČR 43,4 % a v rovnakom roku na Slovensku až rekordných 53,8 %. To je o 10 percentuálnych bodov viac. To je rozdiel triedy. K tomu treba ešte spomenúť, že v ČR zrušili pre súkromný sektor ďalšie stupne minimálnej mzdy. U nás ich máme päť až do výšky dvojnásobku minimálnej mzdy. A stále platí, že ak sa zamestnanec pri práci dotkne peňazí, tak sa naňho vzťahuje druhý stupeň, čo je minimálna mzda vyššia o 20 %. 

A to nie je všetko. Slovenskí politici túto minimálnu mzdu ešte viac zdania. A to na oboch stranách – zamestnancov aj zamestnávateľov. Minimálnu mzdu budeme mať o 26 eur vyššiu, ale mzdové náklady na minimálnu mzdu budú o 57,6 eur vyššie. A na druhú stranu čistá mzda bude vyššia v Čechách! A to o celých 23,5 eura. To je celkový rozdiel o viac ako 80 eur, čo ide na vrub vyšším daniam a odvodom na Slovensku. 

Ani tu porovnanie nekončí. Zvyšovanie minimálnej mzdy je problematické, lebo kauzálne spôsobuje zánik pracovných miest alebo bráni vzniku nových. Logicky by ste si povedali, že v krajine s vyššou nezamestnanosťou chcete menej brániť vzniku nových pracovných miest. Opak je pravdou. V Česku je miera nezamestnanosti 2,6 %, na Slovensku dvakrát vyššia s hodnotou 5,8 %. Navyše máme aj vyššie regionálne rozdiely. Rozdiel medzi českým najhorším a najlepším regiónom v miere nezamestnanosti je dvojnásobný. Na Slovensku je ten rozdiel až trojnásobný. Stále máme región s mierou nezamestnanosti nad 10 %!

Okrem toho máme aj výrazne väčší problém s nezamestnanosťou dlhodobo nezamestnaných a rovnako problém s nezamestnanosťou mladých ľudí a ľudí bez vzdelania. Toto všetko sú faktory, ktoré sú v ekonomickej literatúre zvýraznené červeným písmom ako rizikové pri zvyšovaní minimálnej mzdy. Ale to vôbec nevadí slovenským politikom hazardovať s osudom desiatok tisíc ľudí z chudobných regiónov Slovenska. Pričom tieto negatíva im potvrdila aj empirická štúdia analytikov samotného ministerstva financií.

Jednoducho minimálna mzda je zlý nástroj na plnenie dobrého cieľa. Všetci chceme, aby mali ľudia vyššie mzdy. Špeciálne tí s nízkymi príjmami. Ale to sa nerobí plošným stanovovaním administratívnej mzdy z Bratislavy pre čašníčku z Utekáča. Ak jej to aj pomôže o trochu zvýšiť výplatu, jej mamu a dve kamarátky to pripraví o možnosť nájsť si prácu. To je dôvod prečo minimálna mzda nedokáže zvyšovať blahobyt spoločnosti, dokáže len prerozdeľovať chudobu. Skutočná minimálna mzda totižto nie je tá, ktorá sa schváli v parlamente alebo na vláde. Je to nula. Tu zarábajú ľudia, ktorí si nemohli nájsť prácu aj kvôli vysokej minimálnej mzde.

13.09.2024, DenníkN