Stanovisko k odporúčaniu Rady EÚ o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane

V rámci implementácie Európskeho piliera sociálnych práv prijala Európska komisia (EK) návrh na znenie textu odporúčania Rady (Council recommendation) o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane. Cieľom je podporiť ľudí v neštandardných formách zamestnania a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré v dôsledku svojho pracovného postavenia nie sú dostatočne kryté systémami sociálneho zabezpečenia, a preto sú vystavené vyššej ekonomickej neistote. 

Z 12. princípu tohto piliera vyplýva, že "nezávisle od druhu a trvania pracovného pomeru pracovníkov a za porovnateľných podmienok aj samostatne zárobkovo činné osoby majú právo na primeranú sociálnu ochranu."

Návrhom znenia tohto odporúčania Rady si Komisia kladie za cieľ povzbudiť krajiny EÚ, aby:

• umožnili neštandardným pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám zúčastňovať sa systému sociálneho zabezpečenia (eliminovanie skupín osôb nepokrytých poistením)
• prijať opatrenia, ktoré im umožnia dostatočne prispievať a poberať primerané sociálne výhody ako členom systému (primerané účinné pokrytie) a uľahčiť prevod dávok sociálneho zabezpečenia medzi schémami
• zvýšiť transparentnosť v oblasti systémov a práv sociálneho zabezpečenia
• Zástupcovia členských štátov, vrátane slovenského ministra práce, sociálnych vecí a rodiny na rokovaní Rady EÚ 6.- 7. decembra 2018 návrh EK, s malými úpravami, schválili.

Zhodnotenie

S cieľom zvýšenia transparentnosti systémov a práv sociálneho zabezpečenia možno súhlasiť. Nároky zo sociálneho zabezpečenia sú v mnohých krajinách nejasné. Aj na Slovensku neziskový sektor dlhodobo vyvíja aktivity napríklad na zavedenie tzv. oranžovej obálky, ktorej cieľom je transparentne informovať o nárokoch dôchodkového zabezpečenia.

Avšak prvé dve priority zamerané na rozšírenie výhod sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov s neštandardnými zmluvami a samostatne zárobkovo činné osoby znamenajú zásadné výzvy a ich implementácia prinesie negatívne dopady z nasledujúcich dôvodov:

1. Harmonizácia prístupu k sociálnej ochrane nevyhnutne vedie k rozšíreniu sociálneho štátu, prípadne k zvýšeniu príspevkov/odvodov na sociálne zabezpečenie pre osoby s neštandardnými zmluvami alebo samostatne zárobkovo činné osoby, a tým znižuje európsku konkurencieschopnosť. V prípade Slovenska sa to týka napríklad dočasných oslobodení od platenia odvodov (odvodová úľava pre nezamestnaných v najmenej rozvinutých okresoch, či odvody z dohôd) ale aj zavádzania pravidiel prenositeľnosti, či navrhovaného povinného úrazového poistenia pre živnostníkov. Nové formy práce (tzv. zamestnanci platforiem), technologické zmeny,  zhoršujúce sa demografické trendy a silná konkurencia, ktorej EÚ a členské štáty čelia spoza hraníc jednotného trhu, vyžadujú skôr dohodu na flexibilite pracovného zákonodarstva. Podľa nej by sa EÚ mala snažiť o inováciu a flexibilitu regulačných princípov a opatrení,  a to aj v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Prísna regulácia práce a rozsiahle sociálne politiky sú trendmi včerajška, nezohľadňujú budúce ekonomické a podnikateľské trendy (napr. definícia pracoviska) a vytvárajú bariéru zamestnanosti a podnikania. Tým ohrozujú konkurencieschopnosť a investičnú atraktívnosť členských štátov.

2. Zhoršujúca sa demografická situácia v únii naliehavo tlačí členské štáty, aby reformovali svoje systémy sociálneho zabezpečenia. Predpokladá sa, že pomer závislosti v starobe (osoby vo veku 65 rokov a viac v pomere k osobám vo veku od 15 do 64 rokov) v EÚ sa zvýši o 21,6 percentuálneho bodu z 29,6 % v roku 2016 na 51,2 % v roku 2070. Harmonizácia sociálnych politík bráni riešeniam, ktoré môžu členské štáty  rozvíjať nezávisle v snahe o reformu svojich sociálnych systémov a prispôsobenie sa vznikajúcim demografickým a hospodárskym zmenám.

3. Európania už dnes zaostávajú za ostatnými krajinami, pokiaľ ide o ochotu začať s vlastným podnikaním a zvýšené daňovo / odvodové platby situáciu ešte zhoršia. Len 37 % Európanov uviedlo, že by chceli byť samostatne zárobkovo činnými osobami v porovnaní s 56 % respondentov v Číne, 63 % v Brazílii alebo dokonca 82 % v Turecku. Na druhej strane iba 9 % respondentov z EÚ uviedlo, že dôvodom, pre ktorý sa rozhodnú byť skôr zamestnancami než samostatne zárobkovo činnými osobami, je sociálne zabezpečenie / poistenie.

4. Zamýšľaná harmonizácia systémov sociálneho zabezpečenia vo veľmi rozmanitom európskom kontexte môže viesť k nespokojnosti v členských štátoch. Rôzne politické tradície (viď Graf 1 nižšie), daňové systémy, a rôzne možnosti (schopnosti) verejných financií priniesli na celom kontinente veľmi odlišné typy modelov štátu blahobytu (napr. anglosaské alebo škandinávske modely sociálneho systému). Z toho dôvodu tak opatrenia EÚ na reorganizáciu systémov sociálneho zabezpečenia nebudú (alebo zmenu zásad prístupu k sociálnej ochrane) čeliť len vecnému nesúhlasu v členských štátoch EÚ. Niektoré opatrenia budú jednoducho čeliť rozpočtovým obmedzeniam a nedôjde k ich implementácii kvôli rozdielom v možnostiach sociálneho zabezpečenia. Prípadné dodatočné navyšovanie výdavkov treba vnímať v kontexte súčasného zadlženia. Napriek pomalému klesajúcemu trendu zostáva pomer dlhu k HDP v Únii naďalej veľmi vysoký. V roku 2018 sa v celej EÚ očakáva vo výške 81,6 % a medzi členskými štátmi sa značne líši.

5. Historicky nespadá implementácia opatrení sociálnej politiky do kompetencie EÚ. Harmonizácia prístupu k sociálnej ochrane na úrovni EÚ narušuje zásady subsidiarity a proporcionality, ktoré sú základom politiky EÚ vymedzenej v Zmluve o EÚ. Hoci článok 2 ods. 3 Zmluvy o EÚ zakladá sociálno-ekonomickú úniu, neznamená to, že dosiahnutie cieľov EÚ vyžaduje prísnu protekcionistickú reguláciu pracovných a sociálnych systémov. "Vysoko konkurenčné sociálne trhové hospodárstvo“ je možné dosiahnuť aj pomocou trhových nástrojov a odstránením existujúceho regulačného zaťaženia (vrátane toho, ktoré bolo vytvorené staršími smernicami EÚ). Charta základných práv poskytuje zásadné a dostačujúce legislatívne predpoklady pre sociálne práva, zatiaľ čo členské štáty majú zavedené súdne systémy na to, aby si mohli jednotlivci nárokovať alebo brániť tieto práva. Opatrenia sociálnej politiky medzi členmi EÚ sa zvyčajne realizujú prostredníctvom metódy otvorenej koordinácie, ktorá umožňuje zdieľanie osvedčených postupov a porovnávania. V článku 151 Lisabonskej zmluvy sa uvádza, že sociálna politika sa musí uplatňovať s prihliadnutím na "rôzne formy vnútroštátnych postupov, najmä v oblasti zmluvných vzťahov a potrebu zachovať konkurencieschopnosť hospodárstva únie".

Toto stanovisko vzniklo ako súčasť projektu More liberal voices v rámci 4liberty network.