INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Jedným z hlavných príjmov štátnej pokladnice je daň z pridanej hodnoty. V praxi táto daň spotrebiteľovi predražuje cenu väčšiny tovarov o 20 %. Toto predraženie spočíva práve v platení DPH, prostredníctvom ktorej štát vyberá od občanov viac ako 4 mld. eur ročne.

Ekonomický portál Hospodárskych novín Finweb zverejnil dňa 22.10.2013 komentár Christophera Snowdona, ktorého preklad zverejnil INESS na svojom blogu.

Najchudobnejších dvadsať percent domácností v Británii utratí v priemere 1 286 £ (~1 515 €) ročne na ‘dane z hriechu’, ktorými sú najmä dane zo stávkovania, dialničná daň, letištná daň, tzv. ‘zelené dane’, a spotrebné dane z tabaku, liehu a pohonných látok. K tomu všetkému navyše minú 1 165 £ (~1 372.5 €) na DPH. Tieto čísla však ešte nezahŕňajú ceny samotných tovarov, iba daň. Sú to značné sumy peňazí pre ľudí žijúcich z minimálnej mzdy. Pre tých v spodnom kvintile (v spodnej pätine príjmov, pozn. prekladateľa), predstavuje 1 286 £ utratených na ‘daniach z hriechu’ 11.4% ich disponibilného príjmu domácnosti. Na každú ôsmu libru, čo najchudobnejší Briti vynaložia, jedna libra im je vzatá na daniach z hriechu. Dokonca aj cirkev na vrchole svojej moci vyžadovala iba desiatok jednej libry od svojich kajúcnych hriešnikov.

Po tom, čo vláda zvýšila sadbu dane pre firmy z 19 na 23 percent, odhadovala, že príjmy štátu vzrastú o viac než 300 miliónov eur. Realita však bola iná. Firmy pošlú tento rok do štátnej kasy o 273 miliónov eur menej oproti vládnemu plánu. Podľa Radovana Ďuranu z INESS je to nevyhnutná reakcia podnikateľov na vyššie sadzby, keď sa snažia vyhýbať odvádzaniu väčšieho podielu zo svojho zisku do verejných rozpočtov, povedal pre televíziu TA3 dňa 15.10.2013 Radovan Ďurana z INESS.

Vládni ekonómovia sa v poslednom čase prekonávajú.                        

Dnes by to bolo možné len za cenu, že by vláda musela zdražovať iné veci, aby nahradila tento výpadok. Alebo by potraviny boli s 5-percentnou daňou a na všetko ostatné by sa vzťahovala 25-percentná daň, povedal na margo 10-percentnej dane na lieky dňa 12.10.2013 Radovan Ďurana z INESS.

So záverom septembra prišlo aj prvé žrebovanie bločkovej lotérie. Vyrátali sme k nemu zopár zaujímavých čísel.

Pri presnom odhade daňových príjmov sa jedná do veľkej miery o veštenie z kryštálovej gule. To, na čo má vláda plný vplyv, je výška jej výdavkov, keďže si ich sama stanovuje, povedal pre televíziu TA3 dňa 26.9.2013 Ján Dinga z INESS. Ako ďalej dodal,  ak teda vláda chce v tomto roku aj v budúcich rokoch znížiť deficit, respektíve splniť záväzky, ku ktorým sa sama zaviazala, mala by sa orientovať na znižovanie svojich vlastných výdavkov.

Radovan Ďurana z INESS komentoval dňa 26.9.2013 pre The Slovak Spectator daň z pridanej hodnoty.

Podľa Juraja Karpiša z INESS ak by si na Slovensku začali mestá konkurovať aj vo výške daní, išlo by podľa nás o pozitívny vývoj, ktorý by zvýšil tlak na ich efektívnejšie hospodárenie, povedal pre Nový čas 17.9.2013.