INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Je ľahké uveriť slovám, ktoré chceme počuť. To je základ stratégie väčšiny politických marketérov. Politika sa nedá robiť bez túžby rozhodovať o živote druhých a takáto túžba vie kaziť charaktery. Nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho preto beriem s rezervou. Excentrický ekonóm, ktorý pred voľbami s motorovou pílou všetkým ukazoval, ako poseká prerastený argentínsky štát, však po zvolení vletel do praktickej politiky ako víchor.

Predstavivosť organizácie Oxfam nepozná hranice, keď tvrdí, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú.

Posledné roky boli v hospodárskej politike rokmi výhovoriek. Najskôr covid a z neho odvodená výhovorka o narušených dodávateľských reťazcoch. Po tom, ako covid nikdy poriadne neskončil (lebo Čína), prišiel útok na Ukrajinu a jemu prisúdená „energetická kríza“ ako univerzálne politické zdôvodnenie čohokoľvek.

Za mojich 11 rokov analyzovania som zvyknutý, že väčšina nových nápadov a návrhov predložených v parlamente sú zlé. Škodia podnikateľskému prostrediu, berú daňovníkom ich peniaze, obmedzujú slobody a zvyšujú moc politikov rozhodovať o občanoch. Ich cieľom nie je zlepšovať život, ale preferencie.

Populizmus politikov a ich nekonečný prúd zlých a horších rozhodnutí nás mnohých udivuje. Deficity a dlh, či podivné zákazy a nariadenia, ktoré zle vypália už na druhý deň. Kde sa takéto rozhodovanie berie? Učí sa na nejakých špeciálnych kurzoch?

Niektoré politické nápady sa vracajú ako bumerang. Zákaz nedeľného predaja patrí medzi ne. Po dva a pol roku ho máme znova v parlamente. Výhodou tejto legislatívnej recyklácie je aspoň to, že kritikom stačí zopakovať staré argumenty. Sú stále platné.

Ekonomické dejiny krajín sovietskeho bloku sú históriou nevyužitých príležitostí. Územia s obrovským prírodným bohatstvom neboli obhospodarované rovnako efektívne, ako to dokázalo slobodnejšie obyvateľstvo v USA, Kanade, či Austrálii. Rakovina feudálneho a neskôr socialistického nevoľníctva utopila východ v ekonomickom marazme.

Ceny nafty narástli za rok o 76,5%. Zásobníky nafty sú naplnené najmenej od roku 2014. Prudko rastúce náklady pre farmárov a dopravcov znamenajú prelievanie vyšších cien do ďalších tovarov a služieb. Niektorí analytici dokonca hovoria o zavedení prídelového systému na naftu počas najbližšieho leta.  

Ekonomické dopady vojny na Ukrajine sa zatiaľ obmedzujú na ceny benzínu. Podniky podnikajú, police v obchodoch sú plné. No ekonomická nervozita vo vzduchu sa dá krájať. Asi sa zhodneme na tom, že nasledujúce mesiace, možno dokonca roky, nebudú nič moc. Inflácia, vyššie dane, problémy v priemysle, napätie na pracovnom trhu...

Ľudia majú rôzne pohľady na dane, medzinárodný obchod, či verejné výdavky. No zhodnú sa na jednom: pumpári podvádzajú!