V novom roku bez výhovoriek

Posledné roky boli v hospodárskej politike rokmi výhovoriek. Najskôr covid a z neho odvodená výhovorka o narušených dodávateľských reťazcoch. Po tom, ako covid nikdy poriadne neskončil (lebo Čína), prišiel útok na Ukrajinu a jemu prisúdená „energetická kríza“ ako univerzálne politické zdôvodnenie čohokoľvek.

Relatívne slušne rastúce ekonomiky boli na vlne výhovoriek monetárne a fiškálne stimulované do zblbnutia. Ak ste videli niekedy obrázky kulturistov s bizarnými bicepsami nafúknutými vpichnutým olejom, tak to je ono. Z toho sa musia točiť v hrobe nielen protrhoví ekonómovia, ale aj nebohý Keynes. Ten veril, že ekonomika sa má stimulovať v kríze, a počas rastu sa má odkladať práve na tie horšie časy. 

Za starých lehmanovských čias sa peniaze vytlačené kvantitatívným uvoľňovaním dusili na účtoch finančných inštitúcií. Nie že by to bola dobrá politika, pretože viedla k nafúknutiu bublín v nehnuteľnostiach či akciách (pozdravujem Teslu). No mala výhodu aspoň v tom, že neuvoľnila rozpočtové reťaze politikov.

Dnes sú však peňazovody nastavené priamo do peňaženiek spotrebiteľov. Najskôr v podobe pandemickej podpory a teraz v podobe rôznych energetických a protiinflačných balíčkov. Možno som príliš melodramatický, ale mám pocit, že vládna hospodárska politika vo väčšine západných štátov dosiahla obsahovú singularitu. Ľavica či pravica, kresťanskí konzervatívci či Marxom líznutí progresívci, všetci majú univerzálny recept na všetky problémy – zatvorenie očí a zahádzanie problému peniazmi. Volič musí byť do poslednej možnej chvíle odtienený od reality okolitého sveta. Predstava, že domácnosti uvidia na účtoch za energie realitu, je nepredstaviteľná, radšej posuňme štáty bližšie k bankrotu!

Mali sme však šťastie v nešťastí. Než sa Európa premotala k nejakým orbánovským cenovým stropom, vysoké ceny a globalizácia začali problém energií riešiť. Koniec roka priniesol ceny energií  v strmom páde. Je reálna šanca, že ceny plynu a elektriny v roku 2023 nedosiahnu ten európsky, ani mnohé národné stropy. Stovky miliárd eur, ktoré tieto stropy majú kryť, budú možno zachránené.

Otázka však znie, či vôňa týchto výdavkov už nie je príliš lákavá. Nenájde sa predsa len vhodná výhovorka na to, aby sa minuli? Politici si ju radi vymyslia a voliči radi akceptujú. Možno by to bol vhodný novoročný záväzok – prestať dúfať, že všetky problémy za nás vyriešia „balíčky“. 

HN, 2.1.2023