Niektoré spoločenské mýty je veľmi jednoduché vyvrátiť. Niektoré tvrdenia si zasa vyžadujú veľmi komplexný výskum. Jeho výsledok často ide nielen proti „sedliackemu rozumu“ a dojmológii, ale aj proti časti tvrdení akademického spektra. Na rozdiel od hmotnosti kvarkov a vlnovej dĺžky, spoločenské vedy sa totiž niekedy nevedia zhodnúť ani na tom, či po strede nasleduje štvrtok.
Vezmime si tvrdenie o tom, že ekonomická nerovnosť spôsobuje úpadok demokracie. Ak by sme ako odrazový mostík použili titulky v novinách a verejnú diskusiu, bol by výsledok jasný: spôsobuje. Sociológ Tibor Rutar sa vo svojej najnovšej práci rozhodol toto tvrdenie vyzvať na súboj.
Prvým krokom bolo metazhodnotenie doterajších zistení. O vzťahu nerovnosti a demokracie vyšlo v posledných dvoch dekádach niekoľko významných prác, no s prekvapivo rozdielnymi zisteniami. Tri práce našli súvislosť, tri práce nenašli a dve našli len obmedzenú koreláciu medzi ekonomickou nerovnosťou a fungovaním demokracie.
Áno, koreláciu, nie kauzalitu. Podľa Rutara sa len jediná z prác (od Carla Henrika Knutsena z roku 2015) seriózne pozrela na endogenitu skúmaného problému. Teda na to, či vzťah naozaj súvisí so skúmanými faktormi a nie s niečím iným. Žiadnu kauzalitu nenašla.
Autor sa následne pustil do vlastnej analýzy dát. Vytvoril v nich dvojičky krajín, kde sa demokracia vyvíjala po rovnakej trajektórii, ale v istom časovom bode prišlo k rôznemu vývoju z hľadiska ekonomickej nerovnosti.
Čo objavil? Nič – žiadnu kauzalitu medzi nerovnosťou a vývojom demokracie v období 10 rokov. Skúšal pritom meniť definíciu demokracie, veľkosť skokov v nerovnosti a testoval efekt príjmovej aj majetkovej nerovnosti. Nič.
Rutar pokorne priznáva, že jeho metodika môže mať nedokonalosti. A myšlienku vplyvu ekonomickej nerovnosti na demokraciu nezvrháva úplne. Odvoláva sa pritom na prácu Bagchiho a Fagerstroma z roku 2023. Autori v nej na dátach argumentujú, že na demokraciu má vplyv len nerovnosť vyplývajúca z politického dobývania renty. Teda z vytvárania regulácií a obmedzovania trhu v prospech jednej skupiny účastníkov. Naopak, vplyv politicky nepodmieneného náraste bohatstva a ani vplyv dedičstva na fungovanie demokracie nenašli.
Paradoxne sú to často práve argumenty o vzťahu ekonomickej nerovnosti a demokracie, ktoré vedú politikov k zvyšovaniu daní a vytváraniu podmienok na rozsiahlejšie dobývanie renty.
