Európsky parlament bude nasledujúci mesiac rokovať o nastavení nového cieľa poklesu emisií skleníkových plynov v EÚ. Aktuálny cieľ na rok 2030 predpokladá pokles emisií o 55 %. Uhlíková neutralita, teda nulové čisté emisie po započítaní záchytu CO2, je naplánovaná na rok 2050. Európska komisia nedávno predložila návrh priebežného cieľa na ceste k uhlíkovej neutralite, podľa ktorého by EÚ mala do roku 2040 znížiť emisie o 90 %.
INESS inštitút ekonomických a spoločenských analýz v spolupráci so združením európskych think tankov Epicenter v tejto súvislosti vydal analýzu, v ktorej kritizuje predložený návrh ako nepodložene ambiciózny. Sme presvedčení, že na základe zodpovedného posúdenia aktuálneho technologického, ale aj ekonomického a fiškálneho vývoja by EÚ mala prijať menej ambiciózny, lineárny cieľ zníženia emisií o 80 % do roku 2040. Analýza je dostupná na tomto linku.
Prečo s návrhom Európskej komisie nesúhlasíme?
- Dopady 90 % cieľa
Navrhovaný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2040 o 90 % môže mať významné neželané sociálne, ekonomické a technologické dôsledky.
- Strata flexibility
Priebežné národné príspevky stanovené v rámci Parížskej dohody nemožno po ich predložení už znížiť. EÚ preto riskuje stratu flexibility svojich politík stanovením veľmi vysokého priebezneho cieľa na rok 2040. Rozvinuté krajiny, ako je Spojené kráľovstvo, Nórsko a Švajčiarsko, si zvolili konzervatívnejšie ciele na rok 2035, čím si zachovali schopnosť zmeniť kurz na základe skutočného vývoja.
- Príliš vysoké náklady
Dosiahnutie zníženia emisií z 55 % na 90 % v priebehu len desiatich rokov by bolo mimoriadne nákladné. Kľúčové technológie, ako je ekologická oceľ, cement, hnojivá a plasty, ešte nie sú komerčne životaschopné a výstavba prenosovej siete zaostáva za plánmi. Naplnenie príliš ambicióznych priebežných cieľov by vyžadovalo masívne presmerovanie súkromných investícií z iných odvetví a tým oslabenie ekonomického rastu.
- Fiškálne problémy v únii
Vlády EÚ čelia rastúcemu verejnému dlhu (81,8 % HDP), starnutiu obyvateľstva a zvýšeniu výdavkov na obranu na 5 % HDP. Tieto fiškálne tlaky môžu viesť k spomaleniu znižovania emisií a nesplneniu ambicióznych priebežných cieľov, čo v konečnom dôsledku oslabí požadovanú vedúcu pozíciu EÚ v oblasti klímy.
Čo navrhujeme?
Navrhujeme lineárnu cestu (rovnomerný pokles) k nulovým emisiám do roku 2050 s cieľom zníženia o 66,5 % do roku 2035 alebo ak je cieľ do roku 2040 politicky nevyhnutný, zníženie o 78 % (max. 80 %). Takýto prístup by EÚ poskytol flexibilitu reagovať na technologický vývoj a klimatické opatrenia iných krajín.
Dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality Parížskej zmluvy bude závisieť od prijatia realistických cieľov, politicky motivovaná ambicióznosť môže naopak uškodiť.
- Vyzývame európskych tvorcov politík, aby prijali cieľ emisií na rok 2040, ktorý zohľadňuje naliehavosť environmentálnych problémov a zároveň sa zameriava na dosiahnuteľný prechod.Cieľ zníženia emisií o 80 % predstavuje túto nevyhnutnú rovnováhu. Výrazne by to zmiernilo finančný a technologický tlak, zachovalo podporu verejnosti a udržalo úlohu EÚ ako globálneho lídra v oblasti klímy – bez rizika nadmerných nákladov alebo straty konkurencieschopnosti.
Celú analýzu nájdete na tomto linku.
