Vážení priatelia,
viete, koľko v skutočnosti stojí zamestnanec v roku 2026? Nie len na výplatnej páske, ale v reálnych nákladoch pre zamestnávateľa? V dnešnom vydaní sa na to pozrieme podrobnejšie.
Okrem toho sa vrátime aj k lákavej, no problematickej politickej odpovedi na rast cien palív – k ich zastropovaniu. Na záver sa pozrieme na tému, ktorá dnes preniká snáď úplne všade: umelú inteligenciu a to, čo (ne)urobí s naším učením a prácou.
Prajeme vám úspešný deň!
Cena zamestnanca zostáva naďalej vysoká! Zmena sviatkov pomohla len symbolicky.
Priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosiahla v roku 2025 úroveň 1 625 eur. V INESS ju označujeme ako „polohrubú mzdu“. Toto číslo však podnikateľovi neposkytuje reálny obraz o skutočných nákladoch na zamestnávanie. Musí totiž zohľadniť nielen odvody zamestnávateľa, ale aj rekreačné a športové poukazy, príspevok na stravovanie, ako aj náklady spojené s práceneschopnosťou či dovolenkou zamestnanca.
Práve preto sme v INESS už v roku 2019 predstavili projekt Cena zamestnanca. Jeho jadrom je komplexná kalkulačka, ktorá prepočítava celkové náklady zamestnávateľa na reálne odpracovaný čas. Najnovšie sme zverejnili jej aktualizovanú verziu platnú pre rok 2026.
V našom článku vám prinášame stručné zhrnutie hlavných výsledkov.
Vyrátajte si vašu Cenu zamestnanca aj vy!
Vysoké ceny sú riešenie, nie zdroj problému
Zastropovanie cien palív či dotovanie ich spotreby patria medzi najčastejšie politické reakcie na rast cien – no z ekonomického pohľadu ide o problematické riešenia.
Cenové stropy nastavené pod trhovou úrovňou prirodzene vedú k nerovnováhe medzi dopytom a ponukou, čo častokrát vyúsťuje do negatívnych dôsledkov.
Otázkou pre politikov teda zostáva: neplatíme tak náhodou za „lacnejšie“ palivo v skutočnosti vyššiu cenu inde?
Zoberie vám AI prácu? Nikto to nevie. A už vôbec nie odborníci na AI.
AI sa často spája s predpoveďami masového prepúšťania – najmä v profesiách založených na dátach, od programátorov až po rádiológov. Logika je na prvý pohľad presvedčivá: ak stroj zvládne úlohu lepšie než človek, prečo by ho mal zamestnávateľ ešte potrebovať a držať v podniku?
Realita je však zatiaľ menej dramatická. Napriek tomu, že AI už v rôznych úlohách ľudí prekonáva, pracovné miesta zatiaľ stále nezanikajú v očakávanom rozsahu. Väčšina profesií totiž nie je jedna izolovaná činnosť, ale prepojený balík rôznorodých úloh – a práve ich koordinácia, kontext a zodpovednosť sa automatizujú oveľa ťažšie.
O dobrých a zlých statusových hrách
Chválenkár, nafúkanec, narcis, pózer, flexer, attention whore, karierista – aj o nich bude nasledujúci článok.
Prečo si viac vážime umelcov a vedcov než úspešných podnikateľov – aj keď všetci traja v skutočnosti hrajú rovnakú „statusovú hru“, len ju každý maskuje iným jazykom?
Umelci hovoria o kráse a posune spoločnosti, vedci o pravde a poznaní. Podnikatelia však otvorene hovoria o zisku – a práve to ich robí v očiach verejnosti podozrivými, hoci často vytvárajú rovnaké (alebo väčšie) spoločenské prínosy.
Free Market Road Show 2026
Dňa 22. apríla 2026 sme v Pálffyho paláci v Bratislave organizovali medzinárodnú konferencie Free Market Road Show 2026 s podtitulom Regulačný detox – Ako zobudiť spiaci rast.
Na našom webe už teraz nájdete report z konferencie vrátane odkazov na oba nahraté panely aj prezentácie rečníkov. Ak ste sa podujatia nemohli zúčastniť osobne, určite si ho nenechajte ujsť aspoň takouto formou.
Graf týždňa – ChatGPT a dlhodobé zapamätanie vedomostí
Nová štúdia ukazuje, že študenti, ktorí pri samoštúdiu používali ChatGPT, si po 45 dňoch pamätali menej než tí, ktorí sa učili tradičnými spôsobmi.
V experimente pracovalo 120 študentov dva týždne na prezentácii – jedna skupina klasicky, druhá s ChatGPT. Následne absolvovali neohlásený test porozumenia (20 otázok).
Výsledok:
tradičné učenie – 68,5 %
ChatGPT – 57,5 %
AI pomohla s rýchlejšou prípravou a štruktúrou, no zrejme nahradila aj časť „ťažkého“ učenia – aktívneho premýšľania, formulovania a vybavovania si informácií, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú pamäť.
Zároveň je však nutné podotknúť, že v tomto prípade ide skôr o zaujímavý experiment než univerzálne pravidlo – učenie je komplexný proces. O to viac stojí za zamyslenie, či AI používame ako náhradu vlastného premýšľania, alebo ako nástroj, ktorý ho rozširuje.
Zdroj: ChatGPT as a cognitive crutch: Evidence from a randomized controlled trial on knowledge retention
INESS z archívu – AI v škole ako asistent alebo tréner?
Akú rolu teda bude mať AI vo vzdelávaní? Názory expertov sa rozchádzajú. Jedni tvrdia, že umelá inteligencia ušije učenie na mieru každému žiakovi a zrýchli jeho pokrok. Druhí varujú, že tým riskujeme, že žiaci prestanú zapájať vlastné hlavy a ich schopnosti postupne oslabnú. Obe strany majú pritom silné argumenty aj výskumné dáta.
Náš týždenný newsletter môžete začať odoberať na tomto odkaze.
