Vysoké školstvo – priestor na šetrenie a racionalizáciu je obrovský

Téma nedostatku zdrojov vo vysokom školstve sa automaticky spája s nízkou úrovňou financovania. To však nie je jediné možné vysvetlenie. V nasledujúcej tlačovej správe ukážeme, že dôležitou príčinou nedostatku zdrojov v slovenskom vysokom školstve je neefektivita.

Táto neefektivita je výsledkom dvoch faktorov: 
•    vysoký počet pedagógov vzhľadom na počet študentov
•    vysoký podiel študentov, ktorí pokračujú na magisterský stupeň vzdelania. 

Ak by sa podarilo dostať tieto dva faktory na úrovne porovnateľné s ostatnými krajinami, tak by sme vedeli ušetriť 150 miliónov eur ročne. Tieto peniaze by mohli byť použité na zníženie vysokých deficitov, alebo zvýšenie kvality samotného vysokého školstva bez potreby navyšovania dnešnej úrovne jeho financovania. 

Základné čísla
Verejný sektor na Slovensku posiela na terciárne vzdelávanie (okrem vedy a výskumu) 0,79 % HDP, pričom priemer EÚ je 0,86 % (dáta OECD). Tento ukazovateľ však nehovorí nič o výstupoch. Neberie do úvahy, koľko vysoké školstvo vzdeláva študentov. Je rozdiel, keď Luxembursko dáva na vysoké školy 0,3 % HDP a vzdeláva 1,2 % obyvateľov a keď Francúzsko dáva 1,14 % HDP, ale vzdeláva 4,2 % obyvateľov.

Ak sa pozrieme, aký podiel populácie sú krajiny schopné vysokoškolsky vzdelať za náklady 1 % HDP, tak zistíme, že Slovensko je na chvoste tohto porovnania. Teda vzhľadom na to, aký podiel ľudí u nás chodí na vysoké školy dávame relatívne veľa zdrojov na financovanie vysokého školstva. Inými slovami máme problém s efektívnosťou. Kde tento problém vzniká? 

Kde je zakopaný pes neefektivity
Počet študentov na verejných vysokých školách poklesol za poslednú dekádu o 41 %. Z úrovne okolo 180 tisíc na približne 110 tisíc. Zároveň však proporčne nepoklesol počet pedagogických zamestnancov. Ten klesol o 13,8 %. Výsledkom je, že máme jeden z najnižších počtov študentov na pedagóga v EÚ (11,3). Výrazne nižší ako je v Česku (16,5) alebo ako je priemer EÚ (17,8). 

 
Zdroj: OECD, dáta si môžete stiahnuť TU.

Zároveň v období 2012-2022 vzrástli výdavky na vysokoškolské vzdelávanie o 16 %. A výdavky na vysoké školstvo na jedného študenta vzrástli za toto obdobie na dvojnásobnú úroveň. Z 2893 eur na 5724 eur. Pričom inflácia v tomto období dosiahla 28 % a rast miezd 61 %.

Nízku efektivitu vysokého školstva ešte zhoršuje kultúrny fenomén v podobe nízkej hodnoty bakalárskeho titulu. Túto kultúrnu špecifickosť nášho regiónu podporuje aj štát spôsobom financovania vysokých škôl. Za magisterského študenta dostávajú verejné vysoké školy o 50 % viac financií ako za bakalárskeho. 

Výsledkom týchto dvoch faktorov je, že máme suverénne najvyšší podiel absolventov bakalárskeho štúdia, ktorí pokračujú ďalej na magisterské štúdium v krajinách OECD. Dĺžka vzdelávania študentov vysokých škôl na Slovensku sa preto často zbytočne predlžuje. 

 
Zdroj: OECD, dáta si môžete stiahnuť TU.

Priestor pre šetrenie 
Na budúci rok (2025) sú rozpočtované osobné výdavky na vysoké školstvo vo výške 720 mil. eur. Približne 63 % týchto výdavkov ide na mzdy pedagogických zamestnancov. Ak by sa podarilo dostať na Slovensku počet študentov na jedného vyučujúceho pedagóga aspoň na úroveň Českej republiky, tak by sme dokázali ušetriť na osobných výdavkoch 136 mil. eur ročne. Táto úspora by bola výsledkom prepustenia (nefinancovania) približne 3 000 pedagogických zamestnancov vysokých škôl. 

Na verejných a štátnych vysokých školách študuje 116 tisíc študentov. Odhadovaný počet študentov na II. stupni je približne 30 tisíc. Ak by sme znížili podiel študentov pokračujúcich na magisterské štúdium na priemernú úroveň EÚ, tak poklesne počet študentov II. stupňa na 18 tisíc. To by znamenalo celkový pokles študentov vysokých škôl o približne 10 %.

V prípade, že by sa podarilo úspešne realizovať tieto dve opatrenia, tak môžeme dosiahnuť celkovú úsporu vo verejných financiách približne 153 mil. eur ročne. 

V tomto odhade úspor nie sú započítané úspory v nákladoch na prevádzku (osobné náklady na nepedagogický personál, prevádzka budov a zariadení atď.), ktoré je náročne odhadnúť.  

Ako zmeniť pravidlá hry
Z popisu problémov a ich príčin, by malo byť zrejmé, že vysoké školstvo na Slovensku nepotrebuje primárne viac finančných zdrojov, ale štrukturálne zmeny, ktoré pomôžu odstrániť neefektivitu.

Na tomto mieste nie je priestor sa im podrobne venovať, ale dá sa to dosiahnuť viacerými politikami: zavedenie spolufinancovania vzdelávania študentami, zmena financovania vysokých škôl na základe úspešnosti ich absolventov na trhu práce, zníženie koeficientu za magisterských študentov a tak ďalej. Bližšie sa týmto témam venujeme v našej novej publikácii: Vysoké školstvo nemá problémy s nedostatkom, ale s neefektivitou 

Stiahnuť si ju môžete TU.