Verejné školstvo učí a necháva učiť nesprávnych ľudí

Róbert Chovanculiak
08.01.2016

Slovenské školstvo má problém. Presnejšie povedané ich má hneď niekoľko a prejavujú sa v rôznych častiach vzdelávacieho procesu. Minimálne jeden problém je s učiteľmi. Aj napriek tomu, že do verejného vzdelávania ako takého nejde až taká malá čiastka, každé deviate euro výdavkov štátu končí v školstve (predovšetkým ak ju nevzťahujeme k HDP, ale k verejným výdavkom), platy učiteľov (alebo aspoň minimálne časti z nich) sú finančne domotivujúce. A to predovšetkým pre mladých, začínajúcich učiteľov a učiteľov z bohatších (a aj drahších) regiónov SR.

Nástupný plat učiteľa v SR – bez ohľadu na to, kde nastupuje, aké mal výsledky na škole a ako pristupuje k výučbe – je 625 eur. Podľa OECD (2012) majú začínajúci učitelia na ZŠ v SR najnižšie platy zo všetkých krajín a rovnako je v SR najnižší pomer medzi mzdou učiteľa a priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaného človeka.

Tieto faktory prispeli k postupnému poklesu podielu mladých učiteľov na učiteľskom zbore v čase. Podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPS) v rokoch 2009 až 2014 poklesol počet mladých učiteľov do 30 rokov o 35 %. V absolútnych číslach to znamená, že z 11 376 mladých učiteľov v roku 2009 poklesol ich počet na 7 437 (počet učiteľov do 25 rokov poklesol dokonca až o 60 %). Naopak v čase narástol počet učiteľov nad 60 rokov až o 71 % (v absolútnych číslach ich nárast skoro nahradil celkový pokles mladých učiteľov, pozri Graf 1).

Graf 1 Vekové zloženie učiteľov v absolútnych číslach za roku 2009 až 2014

Zdroj: UIPS

Školstvo tak opúšťajú mladí a perspektívni ľudia. To určite nie je pozitívny vývoj. Tento pokles mladých ľudí v školstve však dostane ešte trpkejší rozmer, keď ho vztiahneme k situácii vo vysokom školstve.

Tam je totižto z verejných financií (tých, ktorých nie je dostatok na zvýšenie platov učiteľov) každoročne financované štúdium pre vyše 10 tisíc študentov 14 pedagogických fakúlt. V roku 2014 absolvovalo odbory pedagogických vied, učiteľstva a učiteľstva predmetov v kombináciách vyše 4 616 študentov I. a II. stupňa (a to tam ešte nie sú zarátaní absolventi doplňujúceho pedagogického štúdia, ktoré organizuje množstvo vysokých škôl po celom Slovensku). A v minulosti to bolo ešte viac. V roku 2009 študovalo za učiteľov 7 538 študentov. Koľko z nich nastúpilo ako učitelia, keď medzi rokmi 2009 a 2014 poklesol počet učiteľov do 30 rokov o 3 939? Kde skončili tieto tisíce študentov?

V roku 2014 absolvovalo I. a II. stupeň vysokých škôl interne 36 369 študentov. Tí s pedagogickým odborom tak tvorili vyše 12% (v roku 2009 to bolo až 18%). Ak na vysoké školstvo ide 455 miliónov ročne (2015), tak sa dá hovoriť o plytvaní za niekoľko desiatok miliónov eur. Inak povedané, štyria zbytočne študujúci spolužiaci jedného zapáleného študenta pedagogiky odhodlaného stať sa učiteľom sú neskôr jedným z dôvodov jeho nízkeho platu.

Ďalším problémom platov pedagógov je umelé rovnostárstvo medzi prirodzene nerovnými podmienkami. Tým sa myslia regionálne rozdiely v platovej úrovni. Kým v niektorých okresoch môže učiteľ svojim platom miestnu priemernú mzdu zvyšovať, určite sa to nepodarí učiteľovi v Bratislave. Aktívny a schopný absolvent pedagogiky si nájde podstatne lepšie platené miesto. Namiesto neho zoberie miesto učiteľa buď dôchodca učiteľ, alebo jeho menej náročný a asi aj menej schopný spolužiak zo štúdií. To ešte zhoršuje selekciu ľudí do školstva. Výsledkom je stav, kedy verejné školstvo učí nesprávnych ľudí a nenecháva učiť tých, ktorí by to vedeli najlepšie.