Moja
obava, že Európska centrálna banka bude za naše peniaze zachraňovať krízou
najviac postihnuté krajiny eurozóny, je zrejme opodstatnená. Podľa írskeho
Independent:
„Európska centrálna banka signalizovala, že môže
zabezpečiť pomoc pre sužované krajiny akou je aj Írsko, ak sa takáto pomoc
stane „neodvratnou“. Alex Weber, guvernér Bundesbank a člen Rady
guvernérov ECB zdôraznil, že akákoľvek pomoc musí byť naviazaná na „veľmi
prísne“ podmienky vytvorené podľa vzoru pomoci Medzinárodného menového fondu.“
Ak sa budú všetci občania
eurozóny skladať na dlhy vybraných
krajín, niet sa čo čudovať snahe poloskrachovaných krajín Európy silou
mocou sa do tohto dobročinného klubu dostať. Napríklad
maďarský premiér Ferenc Gyurcsany apeluje na EÚ, aby zrýchlila prijímací
proces do eurozóny, keďže podľa neho: „vstup do eurozóny je najlepšou ochranou
proti problémom z výmenných kurzov“.
Nehovorí však už o tom, kto túto ochranu krajín
s nezodpovednými rozhadzovačnými politikmi zaplatí. Budú to ostatné
krajiny eurozóny, ktoré sa správali zodpovednejšie, alebo v minulosti
podstúpili bolestivé reformy aby ozdravili svoje verejné financie. Teda
napríklad aj Slovensko.
