„Deriváty sú nebezpečné. Dramaticky zvýšili
riziko a finančnú páku vo finančnom systéme. Spôsobili, že pre investorov
je takmer nemožné pochopiť a analyzovať najväčšie komerčné
a investičné banky….“ Píše
vo svojom poslednom Liste akcionárom Berkshire
Hathaway legendárny investor Warren Buffett. Ako vždy, aj tento rok ide
o poučné no zároveň i zábavné čítanie.
„A naozaj, posledné udalosti ukazujú, že aj
veľké CEO esá (alebo bývalí
CEO) v najväčších finančných inštitúciách
boli neschopné manažovať firmy s obrovským množstvom komplexných derivátov
na svojich účtovných knihách. Do tejto nešťastnej skupiny zaraďte aj mňa
a Charlieho (Charlie Munger, Buffetov partner v Berkshire Hathaway): keď Berkshire
kúpil v roku 1998 General Re
(poisťovňa poisťovní) vedeli sme, že si neporadíme s 23 218
finančnými derivátmi uzatvorenými s 884 protistranami (pričom
o mnohých z nich sme v živote ani nepočuli), ktoré mala táto
spoločnosť v knihách. Rozhodli sme sa preto túto časť firmy zavrieť. Napriek
tomu, že sme neboli pod žiadnym tlakom a pôsobili sme v dobe, keď
bola priaznivá situácia na trhu, trvalo nám až 5 rokov a stálo nás to viac
ako 400 miliónov dolárov straty, kým sme sa derivátov kompletne zbavili. Po
tom, ako sme tento segment trhu nadobro opustili, naše emócie najlepšie vystihuje
nasledujúci verš z jednej country pesničky: „Predtým než som ťa tak dobre
spoznal, som ťa mal radšej“.“
„Obyčajný obchod s akciami alebo dlhopismi sa
vykoná v priebehu niekoľkých dní, pričom jedna strana dostane peniaze,
druhá cenné papiere. Riziko protistrany sa veľmi rýchlo vytratí, čo znamená, že
problémy s kredibilitou sa nemôžu hromadiť. Práve rýchle vysporiadanie oboch
strán obchodu je kľúčom k uchovaniu integrity trhu. To je aj dôvod, prečo NYSE a NASDAQ skrátili v roku 1995
proces vysporiadania obchodov z piatich na tri dni.
Na rozdiel od týchto obchodov sa plnenie
v obchodoch s derivátmi často neuskutoční ani v priebehu
niekoľkých rokov, či dokonca desiatok rokov, pričom protistrany si navzájom
postupne hromadia obrovské nároky (pohľadávky). Tieto „papierové“ aktíva
a pasíva, ktoré sú často len ťažko kvantifikovateľné, sa stanú dôležitou
položkou vo finančných výkazoch spoločnosti napriek tomu, že z nich nemusí
vyplývať plnenie ani v priebehu niekoľkých rokov. Medzi obrovskými
finančnými inštitúciami sa navyše vytvára desivá sieť vzájomnej závislosti.
Pohľadávky a záväzky v miliardových objemoch sa koncentrujú
v rukách niekoľkých veľkých dealerov, ktorí majú už aj bez toho tendenciu
k prílišnej zadlženosti. Hráči na trhu, ktorí sa snažia týmto rizikám
vyhnúť sa stretávajú s rovnakým problémom ako niekto, kto sa snaží predísť
nakazeniu pohlavnou chorobou. Nejde len o to, s kým spávate vy ale dôležité
je aj to, s kým spávajú ostatní.
Rozdať
si to s každým, aby sme pokračovali v našej metafore, môže byť dokonca pre
veľkých derivátových dealerov prospešné, keďže im to zabezpečí pomoc vlády
v prípade problémov. Inými slovami, iba tie spoločnosti v problémoch,
ktoré dokážu nakaziť celú štvrť (nebudem menovať) si môžu byť isté tým, že štát
sa začne o nich starať (postup, ktorý musím so smútkom označiť za
správny). Z tejto iritujúcej reality potom vyplýva „Prvé pravidlo prežitia firmy“ pre ambicióznych CEOs, ktorí hromadia
obrovskú nepochopiteľnú kopu derivátov s obrovským zadlžením: Byť mierne
nekompetentný jednoducho nestačí, požadované sú nepredstaviteľné zbabrania.“
