Ďalší,
tento krát empirický
argument prečo je lokálna vláda lepšia ako centrálna. Je totiž výrazne
lacnejšia. Minimálne v Taliansku.
„Analyzujeme verejné obstarávania reprezentatívnej
vzorky talianskych verejných inštitúcií počas obdobia 2000-2005. Náš dataset
obsahuje veľmi detailné informácie o nákupoch 21 druhov štandardných
tovarov (počítače, tlačiarne, papier,
pohonné hmoty, telefóny, kancelársky nábytok… – pozn. autora) . Pri každom nákupe to zahrňuje kvalitu,
značku, model, špecifikácie, dodacie podmienky, a – čo je najdôležitejšie –
zaplatenú cenu…
Priemerné ceny zaplatené rôznymi talianskymi verejnými inštitúciami sa výrazne líšia.
Verejné subjekty na 90-tom percentile distribúcie pevného efektu zaplatia
v priemere o 55% viac, ako inštitúcia na 10-tom percentile….
Rozdiely medzi verejnými subjektmi
korelujú skôr s inštitucionálnou charakteristikou ako s geografickou
polohou alebo veľkosťou. Polo-autonómne inštitúcie (univerzity, zdravotné
inštitúcie) platia najnižšie ceny. V porovnaní s nimi, platí
priemerná obecná vláda o 13% viac. Rozdiel ďalej rastie pre regionálne
vlády (21%), inštitúcie sociálneho zabezpečenia (22%), pričom priemerné
ministerstvo je úplne na vrchole tohto zoznamu s o 40% vyššími
cenami….“
V správe sa ďalej
píše, že:
„Najmenej 82% odhadovaného plytvania ma pasívny charakter
a toto pasívne plytvanie je zodpovedné za najmenej 83% plytvania
v našej vzorke verejných inštitúcii….. Naše celkové zistenia sú
v súlade s hypotézou, že v súhrne najväčším zdrojom plytvania vo
verejnom obstarávaní štandardných tovarov talianskym verejným sektorom nie je
korupcia (aktívne plytvanie, pozn. autor), ale
neefektivita (pasívne
plytvanie, pozn. autor).“
Pri nákupoch
neštandardných tovarov bude hrať korupcia a klientelizmus už asi väčšiu
úlohu. Teda minimálne
na Slovensku.
Via: Overcoming
Bias
