V programovom vyhlásení vlády sa píše: „Ako nástroj na zvýšenie solidarity
v dôchodkovom systéme vláda SR zavedie minimálny dôchodok tak, aby pri splnení definovaného obdobia
poistenia nebol ani jeden poistenec v stave hmotnej núdze.“
V praxi by to
malo znamenať, že súčasní dôchodcovia, ktorí majú kvôli nízkemu dôchodku nárok
na doplatok zo systému dávok v hmotnej núdzi, nebudú musieť vypĺňať
žiadosti o tieto dávky. Ide o zvýšenie solidarity, teda vynútenej
solidarity*? Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu finálneho príjmu, tak nie. Podľa
dostupných informácií ide hlavne o odstránenie zbytočnej byrokracie. Paradoxne však v niektorých prípadoch
môže dôjsť práve k opačnému scenáru, potlačeniu vynútenej solidarity.
Dávky v hmotnej núdzi sú jediná dávka, pri ktorej sa posudzuje príjem
a čiastočne majetok žiadateľa. Môžu preto existovať prípady, hoci ich
nebude mnoho a týka sa to hlavne žien, ktoré nepracovali alebo pracovali krátko,
ktorým môže vzrásť dôchodok z titulu zavedenia minimálneho dôchodku,
pričom z pohľadu solidarity (to jest výšky rodinných príjmov) by nárok na
doplatok mať nemali. Napr. ak ich žijúci manžel
mal vysoký príjem a poberá aj vysoký dôchodok, prípadne má tento
pár príjem z prenájmu nehnuteľností (čo najmä v Bratislave nie je nič
nezvyčajné).
Počet starobných
dôchodkov nižších ako 185 eur, čo je výška životného minima, dosiahol
v roku 2009 cca. 20 000. Otázkou len ostáva, či sa zvýšené náklady
(odhadom 11 mil. eur ročne) budú premietať rovno do nákladov fondu starobného
poistenia alebo bude MPSVR z rozpočtu hmotnej núdze dotovať tieto výdavky.
Summa summárum,
minimálny dôchodok nezvýši vynútenú solidaritu, v niektorých prípadoch ju
môže naopak znížiť, keďže časť zdrojov vyplytvá na neadresné dávky ľuďom, ktorí
ich nepotrebujú. Zavedenie minimálneho dôchodku bude predstavovať len
nepatrnú zmenu v dôchodkovom systéme. Slovenský dôchodkový systém bude
svojim súčasným nastavením naďalej platiť medzi najmenej solidárne dôchodkové
systémy z pohľadu solidarity medzi
dôchodcami.
To znamená, že
dôchodcovia tej istej generácie, ktorí mali vysoký príjem, dostávajú aj vysoký
dôchodok, čiže sú menej solidárni s tými, ktorí mali nízke príjmy.
Intrageneračná solidarita je tak nepriamo úmerná zásluhovosti. Slovenský systém
je nastavený tak, že vynútene solidárni sú len poberatelia dôchodkov, ktorí
mali príjmy vyššie ako 3 násobok priemernej mzdy (to je zhruba 1-2% dôchodcov).
98% dôchodcov je dôchodok vypočítaný rovnakým vzorcom, podľa predchádzajúcich
príjmov (vymeriavacích základov)- čiže je to plne zásluhový systém. To, že
slovenský systém výpočtu výšky dôchodku je raritný, ukazuje aj medzinárodné
porovnaniečistej miery náhrady, ktorá sa určuje ako podiel dôchodku na
predchádzajúcom čistom príjme. V rámci OECD je len 7 krajín (viď tabuľka
nižšie), v ktorých má dôchodca, predtým poberajúci dvojnásobok priemernej
mzdy, čistý dôchodok relatívne vyšší, ako dôchodok priznaný človeku
s priemernou mzdou. Na Slovensku miera náhrady stúpa vplyvom daňovej
odpočítateľnej položky, ktorá znižuje čistý príjem zo mzdy, ale nemá efekt na
výpočet dôchodku, ktorý vyplýva z vymeriavacieho základu.
Poskytovanie vysokých dôchodkov bude finančne náročné, čo sa
prejaví zhruba za 10 -15 rokov, keď do dôchodku pôjdu zamestnanci, ktorí aspoň
polovicu pracovného života strávili v postkomunistickej ére, keď začali
narastať rozdiely v odmeňovaní. Zatiaľ to ešte nebolí, lebo prevládajú
dôchodcovia, ktorí zarábali hlavne v minulom režime. Vláda by sa mala kvôli
dlhodobej udržateľnosti prvého piliera zamerať hlavne na tento problémi keď
jeho riešenie bude finančne i politicky náročné. Hovoriť o zvyšovaní solidarity zavedením
minimálneho dôchodku je z tohto pohľadu nepatričným používaním tohto
pojmu, ktoré zastiera skutočné problémy.
*zámerne používam spojenie vynútenej solidarity, čím sa
snažím súčasný finančný vzťah odlíšiť od solidarity v jej pôvodnom
význame, ktorej nevyhnutnou charakteristikou je dobrovoľnosť. Slovenský
zamestnanec nemá možnosť dobrovoľne sa (ne)zúčastňovať odvodového systému,
rovnako nemá možnosť rozhodovať o výške svojho príspevku.
 |
OECD, Pensions at Glance 2009 – Čistá miera náhrady
(podiel čistého dôchodku na predchádzajúcom čistom príjme)
Median earner: zamestnanec s mediánovým príjmom
Individual earnings, multiple of mean: Zamestnanec s 0,5 až 2 násobkom
priemerného príjmu
