Rovnosť či prosperita?

Je čas prehodnotiť priority

Diego Sánchez de la Cruz

Vedúci výskumu v Instituto Juan de Mariana

19. marca 2025

ZHRNUTIE

– Ekonomická nerovnosť sa stala ústrednou témou pri tvorbe európskej politiky a často sa využíva na ospravedlnenie zvýšenej miery štátnych zásahov.

– Dôkladná analýza historických trendov a empirických údajov však naznačuje, že ekonomická sloboda zohráva významnejšiu úlohu pri znižovaní chudoby a zvyšovaní prosperity než prerozdeľovanie.

– Táto správa skúma trendy nerovnosti v Európskej únii, hodnotí zažité mylné predstavy o koncentrácii bohatstva a dokazuje, že krajiny s vyššou ekonomickou slobodou sa tešia vyššej príjmovej mobilite a celkovému blahobytu.

– Hoci mnohí tvorcovia politík obhajujú vyššie zdanenie a rozsiahle prerozdeľovanie, dôkazy naznačujú, že podpora pro-trhových politík vedie k väčšej prosperite a spravodlivejšej spoločnosti.

ÚVOD

Od 90-tych rokov 20. storočia viedol úpadok „reálneho socializmu“ radikálnu ľavicu k tomu, aby znovuobjavila svoju politickú rétoriku, a prijala nové naratívy, ako napríklad „boj proti nerovnosti“. Mnohí ju nekriticky prijali, čím sa ekonomická nerovnosť dostala do centra politického diskurzu v Európe a pozornosť sa presunula smerom ďalej od hospodárskeho rastu a tvorby bohatstva. Nie je prekvapujúce, že čím viac sa diskusia sústredila na „boj proti nerovnosti“, tým menej hospodárskej dynamiky sme zaznamenali. Väčšina politík zameraných na znižovanie rozdielov v príjmoch alebo bohatstve často vedie k menšej ekonomickej slobode, čo v konečnom dôsledku brzdí nárast prosperity.

Rovnosť nie je synonymom pokroku. Väčšia nerovnosť nemusí nevyhnutne znamenať menej prosperity. Krajiny ako Nórsko, Holandsko, Moldavsko a Bielorusko majú podobné skóre Giniho koeficientu, a teda podobnú úroveň rovnosti príjmov. Úroveň príjmov v Nórsku (88 336 eur na obyvateľa) a v Holandsku (49 670 eur na obyvateľa) sú výrazne vyššie ako v Moldavsku (18 700 eur na obyvateľa) a Bielorusku (6 675 eur na obyvateľa). Tieto príklady z reálneho sveta ilustrujú prečo by sa samotná rovnosť nemala považovať za ukazovateľ vyššej prosperity a blahobytu.

Okrem toho ekonomiky s väčšou ekonomickou slobodou majú tendenciu mať výrazne vyššie príjmy – približne desaťkrát vyššie ako v modeloch s najvyššiu mierou socializmu a štátnych zásahov.  Zaujímavé je, že úroveň príjmovej nerovnosti je v týchto slobodnejších ekonomikách nižšia, s priemerným Giniho koeficientom 32,4 % v porovnaní s 37,5 % v intervencionistickejších modeloch. Spomeňme si na slávny výrok Miltona Friedmana, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu: „Spoločnosť, ktorá uprednostňuje rovnosť pred slobodou, nezíska ani jedno, ani druhé. Spoločnosť, ktorá postaví  slobodu pred rovnosť, bude mať vysokú mieru oboch.“

NOVÉ ZISTENIA O NEROVNOSTI BOHATSTVA A PRÍJMOV

Pokiaľ ide o priemerné bohatstvo, čistý majetok občanov vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Švédsku, Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve sa za posledné polstoročie zvýšil sedemnásobne. Tento nárast bol možný najmä vďaka zvýšenej miere vlastníctva domov a bytov a nárastu finančných úspor na dôchodok, ako demonštruje Daniel Waldenström vo svojej aktuálnej knihe Bohatší a rovnejší.

Podľa Waldenströmovho rozsiahleho výskumu vlastnilo na začiatku 20. storočia horných 10 % obyvateľstva 75 % hrubého národného bohatstva (Gross National Wealth), zatiaľ čo dnes je vlastnia zhruba 25 %. Pritom bohatstvo zvyšných 90 % obyvateľstva sa za rovnaké obdobie strojnásobilo. To naznačuje, že bohatstvo každého vzrástlo a ekonomická nerovnosť sa nezvýšila, ale znížila. Tvorcovia politík a komentátori by mali prehodnotiť zastarané názory založené na zavádzajúcich úvahách Thomasa Pikettyho o neustále sa zvyšujúcej nerovnosti. Údaje jasne ukazujú opačný smer.

A ČO NEROVNOSŤ PRÍJMOV?

Dôležité poznatky odhaľuje aj hlbšia analýza príjmovej nerovnosti. Napríklad prudký nárast príjmovej nerovnosti v Španielsku počas Veľkej recesie bol do veľkej miery spôsobený nezamestnanosťou, ktorá bola zodpovedná za 80 až 90 % jej nárastu. Bohatí sa ale nestali bohatšími; v skutočnosti podiel národného príjmu zarobeného najvyšším percentilom klesol z 26 % na 19 %. Naopak, príliš nepružný trh práce viedol k masívnemu nárastu nezamestnanosti, ktorá dosiahla úroveň 25 %, čo následne prehĺbilo nerovnosť príjmov.

Okrem toho je rozdelenie príjmov oveľa dynamickejšie, ako sa mnohí domnievajú. Ak porovnáme zoznam najbohatších ľudí na svete dnešného Forbesu s jeho prvým vydaním z 80-tych rokov 20. storočia, zistíme, že viac ako 80 % ľudí na vrchole sa vymenilo. Podobne v Španielsku je z 50 najbohatších rodín alebo ľudí z roku 1978 na dnešnom  zozname iba 9, čo poukazuje na značnú ekonomickú mobilitu.

Odmeňovanie vo verejnom sektore je ďalším kľúčovým faktorom, ktorý sa v diskusiách o príjmovej nerovnosti často prehliada. V Španielsku zarábajú zamestnanci verejného sektora o 15 – 20 % viac ako ich kolegovia v súkromnom sektore, zatiaľ čo v USA zarábajú štátni zamestnanci približne o 20 % menej. Rozširovanie počtu verejných zamestnancov v Španielsku prehlbuje príjmovú nerovnosť, avšak obhajcovia nárastu počtu pracovných miest vo verejnom sektore si tento rozpor často neuvedomujú.

Aj analýza celoživotných príjmov namiesto údajov za jeden rok poskytuje presnejší obraz. V Španielsku zohľadnenie celoživotných príjmov znižuje meranú príjmovú nerovnosť približne o 25 %.

Napokon, štatistiky príjmovej nerovnosti zriedka zohľadňujú kúpnu silu. Cenová dostupnosť základných tovarov ako sú potraviny, energie a digitálne služby, sa výrazne zlepšila. Priemerný Európan si dnes môže kúpiť 3 až 15-krát viac týchto tovarov ako v 60-tych rokoch 20. storočia. Okrem toho sú mnohé digitálne služby, na ktoré sa denne spoliehame (napr. vyhľadávače, streamovacie platformy, digitálne mapy, aplikácie na zasielanie správ) buď bezplatné, alebo veľmi lacné.

NADMERNÉ ZDANENIE BOHATÝCH? NESPRÁVNY PRÍSTUP

Prevažujúci naratív tvrdí, že nerovnosť rastie a že na riešenie tohto problému je potrebné vysoké zdanenie. Ako však bolo vysvetlené, ekonomické rozdiely sa nezvýšili. Okrem toho, nadmerné zdaňovanie bohatých často vedie k nezamýšľaným dôsledkom.

Nedávna štúdia o Španielsku ukazuje, že daň z príjmu znižuje nerovnosť len o 4 %, zatiaľ čo dane z majetku sú v skutočnosti regresívne a mierne zvyšujú príjmovú nerovnosť. Naopak, 95 % zníženia nerovnosti príjmov na trhu pochádza z cielených vládnych transferov. To naznačuje, že zameranie sa na hospodársky rast – a nie na represívne zdaňovanie – prináša lepšie výsledky.

Namiesto nadmerného zdaňovania bohatstva by mali tvorcovia politík zavádzať opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, ktoré zvyšujú verejné príjmy tým, že podporujú vyššiu hospodársku aktivitu. Vysoké zdanenie tlmí ekonomickú aktivitu a znižuje príležitosti na realizáciu účinných výdavkových politík, ktoré zmierňujú nerovnosť, ako sú napríklad cielené programy sociálneho zabezpečenia a verejné služby. Udržateľné zníženie nerovnosti pramení z rastu zamestnanosti a produktivity, čo zdôrazňuje potrebu oživiť hospodársku dynamiku v Európe.

POLITICKÉ DÔSLEDKY A ODPORÚČANIA

Dôkazy naznačujú, že nerovnosť je lepšie riešiť prostredníctvom ekonomickej slobody, než represívnym zdaňovaním. Tvorcovia politík v EÚ by mali zvážiť nasledujúce odporúčania:

1. Uprednostniť rast pred prerozdeľovaním. Namiesto nadmerného zdaňovania by EÚ mala podporovať pro-podnikateľské politiky, ktoré stimulujú investície a tvorbu pracovných miest.
2. Zvýšiť flexibilitu trhu práce. Nadmerná regulácia vytvára prekážky zamestnanosti, najmä pre mladých. Prísny Zákonník práce v Španielsku zhoršil nezamestnanosť a príjmové rozdiely.
3. Podporovať finančné začlenenie. Politiky, ktoré podporujú vlastníctvo bytov, účasť na trhu s cennými papiermi a súkromné dôchodky umožňujú jednotlivcom budovať dlhodobé bohatstvo.
4. Vyhýbať sa represívnym daniam. Vysoké zdanenie odrádza od podnikania a investícií, čo v konečnom dôsledku poškodzuje ekonomickú prosperitu.
5. Odolať populistickým naratívom. Tvorcovia politík by mali spochybňovať zavádzajúce tvrdenia, že ekonomický rast prehlbuje nerovnosť, a namiesto toho zdôrazňovať výhody trhu, ktorý prináša prosperitu.

ZÁVER

Diskusia o nerovnosti v Európe musí prekročiť rámec zjednodušujúcich prerozdeľovacích politík. Ekonomická sloboda sa ukázala byť najúčinnejším prostriedkom zvyšovania životnej úrovne a znižovania chudoby. Krajiny, ktoré podporujú hospodársku liberalizáciu, ako napríklad Estónsko a Írsko, zažívajú väčšiu sociálnu mobilitu a prosperitu. Naopak, krajiny, ktoré sa spoliehajú na vysoké dane a štátne zásahy, ako napríklad Španielsko a Francúzsko, majú problémy s udržaním hospodárskeho rastu. Na zabezpečenie dlhodobého blahobytu pre všetkých svojich občanov musí EÚ uprednostniť politiky, ktoré posilňujú ekonomickú slobodu a hospodársky rast.

ZDROJE

Friedman, M. & Friedman, R., 1980. Free to Choose: A Personal Statement. New York: Harcourt Brace Jovanovich.

Gwartney, J., Lawson, R., Murphy, R., Mitchell, M.D., Grier, K., Grier, R., & Mitchell, D.J. (2024). Economic Freedom of the World: 2024 Annual Report. Fraser Institute. Dostupné na: https://www.fraserinstitute.org/studies/economic-freedom-of-the-world-2024-annual-report

Instituto Juan de Mariana, 2025. Desigualdad, en España y el mundo. Dostupné na: https://juandemariana.org/la-desigualdad-en-espana-y-en-el-mundo/

Nordhaus, W.D. (2004). Schumpeterian Profits in the American Economy: Theory and Measurement. National Bureau of Economic Research. Dostupné na: https://www.nber.org/system/files/working_papers/w10433/w10433.pdf

Tupy, M.L. y Pooley, G.L. (2022). Superabundance: The Story of Population Growth, Innovation, and Human Flourishing on an Infinitely Bountiful Planet. Washington, D.C.: Cato Institute.

Waldenström, D. (2024). Richer and More Equal: A New History of Wealth in the West. Cambridge: Polity Press.

Juan de Mariana Instutite

Juan de Mariana Institute (IJM) je španielsky think tank zameraný na podporu slobody jednotlivca a princípov slobodného trhu. Táto vplyvná organizácia bola založená v roku 2005 a podporuje liberálne ekonomické politiky prostredníctvom výskumu, vzdelávacích programov a iniciatív zameraných na prácu s verejnosťou. Inšpirovaný španielskym učencom Juanom de Mariana sa IJM prostredníctvom svojich publikácií, mediálnych výstupov a vzdelávacích aktivít etabloval ako vedúci hlas za slobodu v španielsky hovoriacom svete.

EPICENTER

EPICENTER Network je nezávislá iniciatíva dvanástich popredných think tankov z celej Európy. Jeho cieľom je informovať o európskej policy diskusii a spájaním expertízy svojich členov podporovať princípy slobodnej spoločnosti.

EPICENTER tvoria Centrum pre politické štúdie (CEPOS, Dánsko), Fórum pre občiansky rozvoj (FOR, Poľsko), Fundalib (Španielsko), Institut Economique Molinari (IEM, Francúzsko), Institute of Economic Affairs (IEA, Spojené kráľovstvo), Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS, Slovensko), Inštitút pre trhové analýzy (IME, Bulharsko), Istituto Bruno Leoni (IBL, Taliansko), KEFiM (Grécko), Litovský inštitút voľného trhu (LFMI, Litva), Prometheus (Nemecko) a Timbro (Švédsko). EPICENTER je rovnako ako jeho členovia politicky nezávislý a neprijíma financovanie od daňových poplatníkov.

Originál textu v anglickom jazyku je dostupný na tomto linku.