Ako spraviť z mladých "homo politicus"?

Sociologické výskumy ukazujú, že mladí ľudia volia inak ako celková populácia. V stredoeurópskom regióne to znamená, že ak by hlasovali len prvovoliči v Maďarsku, voľby by vyhral Jobbik, v Českej republike Piráti, v Poľsku Kukiz 15 a na Slovensku ĽSNS – Kotleba.

Politologička Alena Navrátilová z Univerzity Palackého v Olomouci dodáva, že mládež vykazuje vysokú mieru nedôvery v politické strany. Oľga Gyárfášová z FSEV Univerzity Komenského si myslí, že hoci je tento pocit najmladších voličov znepokojivý, je aj čiastočne oprávnený, keďže sa politické strany na mládež ako na svoju cieľovú skupinu takmer vôbec neobracajú. Omnoho zaujímavejšie sú pre strany cieľové skupiny ako sú rodiny alebo penzisti.

Politická socializácia

Gyárfášová vysvetľuje, že pre mladých nie je typická nedôvera k liberálnej demokracii v abstraktnej rovine. Tá je stále veľkou väčšinou akceptovaná ako najlepší model.

„Problém je, že demokracia v reálnom prevedení ako ju mladí ľudia poznajú, nenapĺňa očakávania, ktoré voči politike majú. Veci ako korupcia a klientelizmus mladých ľudí znechucujú a frustrujú.“

Pripomína, že voľby v marci 2016 boli nástupom novej voličskej generácie, tzv. mileniálov, ktorí zažívali politickú socializáciu medzi rokmi 2006-2016 a nezažili nič z toho, čo predchádzajúce generácie, teda étos z veľkých demokratických vzopätí – v rokoch 1989, 1998 alebo vstup do EÚ.

„Mladí sa vedia nadchnúť, ale musí ísť o autentickú víziu, s ktorou sa vedia stotožniť. V situácii, kedy ich politika nijako neoslovuje a príde Marián Kotleba so svojou radikálnou ponukou, mnohí to prijali ako svoju alternatívu. Je to posun od situácie, kedy sa napríklad v roku 1998 robili mobilizačné kampane zamerané na mladých. Vtedy boli mladí ľudia riešením, lebo sme predpokladali, že keď budú voliť, budú voliť strany liberálne, proreformné a proeurópske.“

Dostať politiku bližšie

Charles Deffrennes z francúzskej organizácie VOXE.org hovorí, že situácia s mladými voličmi vo Francúzsku sa v niečom podobá tej v strednej Európe. Mladí majú oproti iným generáciám iné voličské zvyky a správanie. Socializácia sa už nedeje v takej miere v rodinnom alebo kamarátskom prostredí, je to viac individualistické. Cítia byť od politického života v Paríži extrémne odtrhnutí a vzdialení. Ak volia, mnohí volia Národný front.

Vo VOXE.org preto vyvinuli online nástroj, ktorý pomáha aj mladým ľuďom lepšie pochopiť politiku. Jeho podstata na začiatku spočívala v tom, že porovnával programy politických kandidátov. Dnes má organizácia širší záber. Prostredníctvom svojich mladých ambasádorov pôsobí v 18 krajinách a chce expandovať ďalej.

Svoje aktivity rozšírila organizácia dvoma hlavými smermi – do intenzívnejšieho poskytovania informácií a vzdelávania. Snažia sa chodiť, tam kde sú mladí ľudia – do škôl, barov a na sociálne siete – a premeniť komplexné a nudné informácie, napríklad o migrácii alebo o téme jadrového odpadu na jednoduchšie a pochopiteľnejšie správy, ktoré sú lákavé.

Robia diskusie na školách, ktoré majú doplňovať klasické občianske vzdelávanie. „Na klasickom vyučovaní často nie je bezpečný priestor na pýtanie sa otázok,“ vysvetľuje Charles Deffrennes.

Zacielené na ekonomický populizmus

Na Slovensku tiež vyrástlo niekoľko projektov s podobnými závermi. Jeden z nich realizuje mimovládna organizácia INESS. Jej analytik Róbert Chovaculiak vysvetľuje, že projekt Slovensko2044 sa zameriava na ekonomický populizmus.

Na báze 9-ročných skúseností z organizovania prednášok po stredných školách konštatuje, že študenti nevedia takmer nič o verejných financiách, „napríklad čo sú naozaj drahé položky v rozpočte a ktoré sú zanedbateľné, ani to, ktoré inštitúcie za čo zodpovedajú“.

„Druhá vec je, že študenti, s ktorými sme sa rozprávali neboli len bez informácii, ale majú už systematické skreslenia o svete.“

Jedným z nich je, že si často predstavujú že medzinárodný obchod je hra s nulovým súčtom. To znamená, že ak príde zahraničný investor na Slovensko, „chce nás iba zdierať“.

Druhým skreslením je silná viera, že „všetky problémy vyrieši silný a dobrosrdečný politik, zabezpečí aj pracovné miesta, bude viesť štátne podniky a podobne.“

Tretím pozorovaním je, že mladí sú skeptickí voči abstraktným pravidlám a mechanizmom ako je vláda zákona, resp. iné ústavné obmedzenia moci politikov. V rámci projektu Slovensko 2044 preto vzniklo napríklad animované video, ktoré predstavuje to, ako by Slovensko vyzeralo v roku 2044, ak by sa dostal k moci populistický vodca.

Článok vznikol pri príležitosti podujatia: Mladých voličov priťahujú extrémy: Prirodzený protest alebo znepokojivý trend?

Redakcia Euractiv.sk , link