INESS - 13.08.2017
Budúcnosť Grécka určia voľby v Nemecku aj ECB (HN)
Martin Vlachynský sa 11.7.2017 vyjadril pre Hospodárske noviny k aktuálnemu vývoju v zadlženom Grécku
Tretia časť pomoci z eurovalu by mala krajine vydržať do roku 2018.
Gréci v priebehu siedmich rokov zachraňovania svojej ekonomiky pred krachom zažili dočasné zatvorenie bánk, zákaz vývozu hotovosti z krajiny, sekanie štedrých dôchodkov, platov, zvyšovanie daní a veľké prepúšťanie najmä vo verejnom sektore. Reformy, ktoré robia, im čiastočne pomohli z najhoršieho, ale zďaleka nie sú na konci. Bude záležať na trhoch, či uveria udržateľnosti týchto zmien.
Ďalšia injekcia
Najnovšie Grécko dostalo tretiu časť pomoci z eurovalu (Európsky mechanizmu pre stabilitu) vo výške 7,7 miliardy eur z celkovej 8,5-miliardovej tranže. Táto júlová finančná injekcia je súčasťou tretieho balíčka finančnej pomoci vo výške 86 miliárd, ktorá bola schválená v júli minulého roka, keď kolabovali grécke banky. Celkovo už do Grécka od roku 2010, keď kríza okolo jeho dlhu naplno vypukla, pritieklo v dvoch záchranných balíčkoch viac ako 240 miliárd eur. Grécko však dlhuje veriteľom okolo 323 miliárd eur. Pomoc z tretieho balíčka by mala krajine postačovať do roku 2018, potom sa už Grécko bude musieť financovať na trhu. "To znamená, že investori musia uveriť, že ich pôžičky Grécku budú bezpečné. O tom, či sa tak stane, rozhodne mnoho faktorov – stabilita gréckej vlády, voľby v Nemecku či kroky ECB," myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS.
Spokojnosť a dôvera
Šéf eurovalu Klaus Regling komentoval schválenie peňazí tým, že je spokojný s dokončením reforiem, ktoré Grécko urobilo. Tie sa týkali najmä dôchodkov a daní. Kým prvé sa znižujú, dane sa zvyšujú, pretože sa rozšíril daňový základ. Tiež sa prijali reformy pracovného trhu. Atény týmito krokmi chcú zvýšiť svoj primárny rozpočtový prebytok o dve percentá HDP do roku 2020. Grécku sa naozaj darí ozdravovať svoje verejné financie. "Podľa Európskej komisie dosiahlo v roku 2016 prebytok štátneho rozpočtu 0,7 percenta HDP, a tým prekonalo eurovalom stanovený cieľ," uvádza Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Sberbank Europe. Schopnosť Grécka šetriť dokazuje aj to, že v roku 2016 minulo o tretinu menej peňazí ako v roku 2009. "Ak by sme to mali porovnať so Slovenskom, je to to isté, ako keby sme počas šiestich rokov kompletne zrušili štyri ministerstvá," porovnáva Vlachynský.
Analytici ešte nechcú špekulovať, či sa Grécku podarí vrátiť späť na dlhopisové trhy. Finančná pomoc z eurovalu by im v tom však mohla pomôcť. Navyše, nezamestnanosť v krajine v apríli spadla na 21,7 percenta, čo je najmenej od januára 2012. Rast HDP bol v prvom kvartáli 0,4 percenta, čo je optimistické číslo po prepadoch v minulých rokoch. Viera v grécku schopnosť splácať svoje dlhy rastie aj na trhoch. Výnosy na gréckych 10-ročných dlhopisoch včera klesli na 5,41 percenta, pričom ešte v marci tohto roka atakovali skoro 12 percent.
Dlh stále neudržateľný
Väčšina peňazí, ktoré teraz Grécko dostalo, pôjde na splácanie štátneho dlhu, ktorý je vo výške takmer 180 percent HDP a podľa odborníkov je stále neudržateľný. Preto sa medzi veriteľmi už dlhšie diskutuje, že by sa mohla časť z neho odpísať, prípadne predĺžiť jeho splatnosť, čím by sa znížili ročné splátky. Podľa analytikov je však odpis dlhu veľmi citlivý. "Viacerí politici by museli pred voličmi priznať, že záchrana Grécka nebola zadarmo. Preto skôr predpokladám znižovanie dlhu naťahovaním splatností, posúvaním splátok istiny a znižovaním úrokov," tvrdí Vlachynský. Kým MMF tlačí na čiastočný odpis dlhu, EÚ je proti, pretože najmä v Nemecku je voči škrtaniu odpor najmä pred jesennými voľbami.
Chronológia
Október 2009: Grécky minister financií zverejnil, že štátny deficit je až 12,5 percenta HDP. Agentúry okamžite znížili úverový rating krajiny.
Február a marec 2010: Vláda prijíma prvé dva šetriace balíčky zákonov, ktoré zmrazili platy štátnych zamestnancov aj penzie.
Apríl 2010: Grécky premiér požiadal o finančnú záchranu medzinárodných veriteľov.
Máj 2010: Je schválený prvý záchranný balíček v sume 110 miliárd eur na tri roky.
Júl 2010: Grécky parlament prijíma penzijnú reformu, v ktorej zvyšuje vek odchodu do dôchodku a znižuje penzie.
Jún 2011: Parlament prijíma štvrtý úsporný balík, ktorý obsahuje zvyšovanie daní a znižovanie miezd. Čelí protestom demonštrantov.
Október 2011: Je prijatý piaty úsporný balík a veritelia súhlasili s 50-percentných znížením dlhov Grécka.
November 2011: Po protestoch rezignoval grécky premiér George Papandreou.
Február 2012: Veritelia schválili druhý záchranný balíček, čím sa pomoc vyšplhala na 246 miliárd eur.
Jún 2012: Konajú sa predčasné voľby. Vzniká koaličná vláda na čele s Antonisom Samarasom.
November 2012: Je prijatý siedmy úsporný balík, ktorý obsahuje zvýšenie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov a zníženie penzií.
Apríl až jún 2013: Prijatie zákonov, ktoré umožnili veľké prepúšťanie v štátnej správe.
2014: Grécko už dosiahlo primárny rozpočtový prebytok 1,5 percenta HDP za rok 2013 a vracia sa na finančné trhy s dlhopismi.
Január 2015: Ľavicová a protireformná strana Syriza vyhráva voľby a premiérom sa stáva Alexis Tsipras.
Júl 2015: Koná sa referendum o záchrannom balíčku a Gréci ho odmietajú. Napriek tomu sa vláda dohodne s veriteľmi o tretej pomoci vo výške 86 miliárd eur.
Máj 2016: Je prijatý už 13. úsporný balík obsahujúci daňové reformy.
Máj 2017: Grécky parlament prijíma ďalšie daňové a penzijné reformy.
Jún 2017: Euroskupina odsúhlasila uvoľnenie tretej časti finančnej pomoci Grécku.
ocenenia
