Chaos a chorý prvok, hovoria o stropoch na potraviny ekonómovia. Radia pomôcť zraniteľným

Denník E zverejnil komentár analytika Martina Vlachynského k príčinám inflácie a dôsledkom zastropovania cien potravín. 

Martin Vlachynský, INESS: 

"Rast cien je kombináciou troch fenoménov. Už viac ako dekádu rozvoľnená monetárna politika kŕmi trh peniazmi. Dlhé roky tieto peniaze ostávali na vyšších poschodiach finančného systému a prelievali sa najmä do rastu cien akcií, nehnuteľností a podobných aktív. S príchodom covidu a neskôr vojny sa pridali ďalšie dva fenomény. Fiškálna politika otvorila kanály, ktorými nové peniaze prúdia priamo do vreciek spotrebiteľov. Vrtuľníkové peniaze v USA, rôzne energoschémy po Európe či 14. dôchodky, tehotenské a ďalšie dávky u nás. Väčšia kopa peňazí tak naháňa na trhu tovar, ktorého produkcia z dôvodu covidu a vojny neraz nielenže nerástla, ale dokonca poklesla. To viedlo k prudkému rastu cien spotrebných statkov.

Obchodníci a potravinári sú rovnako ako iní podnikatelia a spotrebitelia obeťami inflácie, nemajú žiadnu moc ju ovplyvniť. Akékoľvek politické zásahy budú mať len negatívny vplyv. Regulácia cien potravín povedie k ich nedostatku a finančným problémom obchodníkov a potravinárov. Ak sa miesto toho zregulujú energie, len sa posunie horúci zemiak ďalej, straty sa začnú v sektore energetiky. Veď máme dostatok krásnych príkladov okolo nás. V Maďarsku dopadla regulácia cien palív a potravín katastrofálne. Výsledkom bola kombinácia nedostatku a prídeľovej ekonomiky, finančných problémov podnikateľov a na konci dňa majú aj 50 % medziročný rast cien potravín. Francúzsko hodilo náklady regulácie cien energií na EdF, ktorý zaznamenal v roku 2022 gigantickú stratu. Regulácia cien potravín je to isté ako skrátenie stupnice teplomera. Nikdy nám neukáže viac ako 42, no to neznamená, že horúčka prestala existovať.

Argument maržami je laický. V inflácii potrebujú firmy nárast nominálnych ziskov, aby udržali svoju produktivitu. V účtovníctve (v odpisoch) totiž nevidno prudký nárast ceny kapitálových statkov, ktorú budú musieť v budúcnosti zaplatiť. V otvorenom konkurenčnom prostredí, čo potravinárstvo aj maloobchod je, nie je žiaden dôvod skúmať marže. Nežijeme v plánovanej ekonomike, v trhovej ekonomike nemáme „správne“ a „nesprávne“ marže, ale len také, aké dovolia zákazníci a konkurencia. Podľa dát z vášho článku najviac narástli marže potravinárom. Z toho by sme sa mali tešiť, veď roky nariekame, ako sa slovenskému potravinárskemu priemyslu nedarí. Nedávny odchod viacerých potravinárov zo Slovenska – dr.Oetker a Orkla – ukazuje, že to stále so zarábaním v potravinárstve nie je nijak ružové.

Ochrana zraniteľných skupín je ekonomicky obhájiteľná, prerozdeľuje náklady inflácie medzi rôznymi skupinami ľudí. Je tu však jedno veľké ALE. Na Slovensku sa sociálna politika robí plošne, dávky sa dávajú všetkým. To má na infláciu posilňujúci efekt, viď úvod mojej odpovede.

Infláciu zrazí dole len monetárna a fiškálna reštrikcia. Inými slovami, zvyšovanie úrokových mier a škrtanie verejných výdavkov. To ale, samozrejme, so sebou nesie problémy pre nezodpovedné banky, nezodpovedné vlády, recesiu a rast nezamestnanosti. V súčasnosti sa centrálne banky a vlády snažia aj nakŕmiť vlka, aj zachrániť ovcu. To je ale často márna snaha."

Celý článok zo dňa 27.3.2023 si môžete prečítať tu.