Fiasko trinástych platov

Radovan Ďurana sa vyjadril pre TREND k praxi vyplácania trinástych platov zamestnancom. 9.8.2018.

Prísne podmienky na vyplácanie dobrovoľných platov firmy odradili a príplatky za prácu cez víkend a v noci im skomplikovali podnikanie. Toto leto mali zamestnanci prvýkrát pocítiť výhody dobrovoľných platov, ktoré presadili národniari. Dovolenkový plat, ktorý sa mohol vyplácať prvýkrát v júni, sa skončil fiaskom. Firmy totiž odmeňovanie svojich zamestnancov nezmenili. Od mája sa zdvihli aj príplatky za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok. Pretlačil ich expremiér Robert Fico, no zarobil na nich najmä štát. Lebo firmy vyššie mzdové náklady premietli do cien svojich tovarov a služieb.

Populistický a nepraktický

13. a 14. plat je oslobodený od odvodov a neskôr má byť oslobodený aj od dane. Politici tvrdili, že to bude dostatočný motív na to, aby zamestnávatelia vyplácali ďalší plat svojim zamestnancom. Aby však firmy mali nárok na postupné oslobodenie od odvodov a daní, platy museli byť vyplatené najmenej vo výške priemernej mzdy zamestnanca, pričom odvodovú a daňovú úľavu štát priznáva len na sumu 500 eur. Ďalšou komplikáciou je, že nárok na 13. plat majú len tí, čo vo firme odrobili dva roky. Na 14. plat majú nárok zamestnanci, čo odpracovali vo firme až štyri roky, a ďalšou podmienkou je, že im najskôr musí byť vyplatený 13. plat.

„Mzdové ohodnotenie v súkromnom sektore nevzrastie len preto, že sa tak politici rozhodnú. To je možné len vo verejnom sektore, ktorý však musí najprv ten súkromný viac zdaniť, aby mohol vyplácať vyššie mzdy,“ komentoval zmeny Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. R. Ďurana tvrdí, že mechanizmus výpočtu a daňových a odvodových výhod z 13. a 14 platu je taký komplikovaný, že je prekvapujúce, ak sa niekto na to vôbec odhodlá. Pripomína, že „namiesto podobných zbytočných výstrelov by pritom stačilo zreálniť nezdaniteľnú sumu, ktorá nízkou valorizáciou zaostáva za rastom ekonomiky“.

Firmy majú vlastné mechanizmy

TREND oslovil viaceré, väčšinou veľké firmy, avšak ani jedna z nich možnosť priznať dobrovoľne pracovníkom ďalší plat nevyužila. Hlavný dôvod tohto fiaska potvrdzuje názor analytika R. Ďuranu – podmienky priznania miezd sú pre firmy naozaj príliš komplikované a sú nastavené tak, že im minimalizujú odvodové a daňové výhody. Väčšinu firiem odradila základná podmienka 13. platu, teda že má dosiahnuť aspoň výšku priemernej mesačnej mzdy pracovníka. Táto podmienka sa pritom dostala do návrhu na poslednú chvíľu. SNS argumentovala, že všetko ukáže prax. Firmy majú vlastný, rokmi overený systém odmeňovania. Prax teda ukázala, že zmeny, ktoré presadila SNS, spoločnosti nechcú. „Možnosť vyplatiť zamestnancom 13. a 14. plat spoločnosť nevyužije, pretože naše dohodnuté podmienky v kolektívnej zmluve umožňujú vyplatiť obidve odmeny širšiemu okruhu zamestnancov ako podmienky stanovené v Zákonníku práce,“ hovorí o dôvodoch Ladislav Procházka zo spoločnosti Slovnaft. Firma vyplatila zamestnancom výkonnostnú odmenu vo výške 10,9 % z ročnej sumy základnej mzdy a zároveň aj odmenu za dobré hospodárenie spoločnosti v roku 2017 vo výške 250 eur. Ďalšie peniaze dostanú pracovníci ešte v decembri ako vianočnú odmenu, a to vo výške mesačnej základnej mzdy. Vlastné pravidlá odmeňovania nemenil ani Slovenský plynárenský priemysel. Svojim zamestnancom vypláca podľa kolektívnej zmluvy cieľovú a vianočnú odmenu. Ich vyplatenie je viazané na splnenie stanovených hospodárskych výsledkov zverejnených na začiatku hodnotiaceho obdobia. Cieľovú odmenu dostane zamestnanec v prvej polovici nasledujúceho roka za predchádzajúci rok a vianočnú odmenu dostane koncom roka. Výška odmien sa vždy odvíja od mesačnej mzdy zamestnanca, pričom ich maximum môže dosiahnuť výšku jeho mesačnej mzdy. „Spoločnosť vyplácala cieľovú a vianočnú odmenu svojim zamestnancom na základe kolektívnej zmluvy už pred prijatím zmien v pracovnoprávnej legislatíve a v súčasnosti neuvažuje o zmenách v systéme ich vyplácania,“ tvrdí Ondrej Šebesta, hovorca spoločnosti. Banky majú relatívne vysoké zisky, a tak by pre ne teoreticky nemal byť problém poskytnúť svojim zamestnancom 13. plat. Aj banky však majú nastavené vlastné systémy odmeňovania a nevidia dôvod na zmenu. Napríklad zamestnanci VÚB banky dostávajú odmeny na základe plnenia ročných cieľov. Zamestnanci pôsobiaci v retailovej sieti majú vyplácané mesačné a kvartálne odmeny nadviazané na výsledky predajnej siete. „Ale 13. a 14. plat v našej spoločnosti zamestnancom nevyplácame. Mimoriadne odmeny sú vyplácané v prípadoch, ak dôjde zo strany zamestnanca k nejakým výnimočným výkonom,“ hovorí Dominik Miša, PR manažér VÚB banky.

Na príplatkoch zarobil štát

Firmy si v prípade vyšších príplatkov od mája nemohli dovoliť porušiť Zákonník práce a povinné príplatky svojim zamestnancom vyplácajú. Mzdy sú vysoko odvodovo a daňovo zaťažené, a tak z toho profitoval na prvom mieste štát. Pracovníkom sa však často reálne mzdy nezvýšili, keďže niektoré spoločnosti súčasne krátili pracovníkom odmeny, aby zákonné príplatky mohli vyplatiť. Reštaurácie a hotely zase obmedzili nočnú prácu a prácu cez víkendy, niektoré reštaurácie účtujú cez víkend k jedlu osobitnú prirážku za prácu personálu cez víkend. V iných zase prekvapil oznam o celoplošnom zdražení položiek jedálneho a nápojového lístka o päť, desať i viac percent. Kolibu U starej matere, ktorá sa nachádza v obci Nemecká, navštívi cez sviatok a víkend najviac zákazníkov a vtedy tu pracuje aj najviac zamestnancov. Pritom tu zamestnávajú 15 stálych pracovníkov a v sezóne okolo desať brigádnikov. V sobotu účtovali zákazníkovi k jedlu príplatok päť a v nedeľu desať percent. „V niektorých reštauráciách zdvihli od mája ceny celoplošne a zákazník tam platí viac bez ohľadu na to, či tam príde v pondelok alebo v nedeľu. My sme začali účtovať len príplatok za prácu cez víkend. Mysleli sme si, že to je voči zákazníkovi férovejšie riešenie na vykrytie zvýšených personálnych nákladov,“ hovorí Radovan Hrnčiarik, majiteľ, konateľ a aj prevádzkar koliby. Reakcie ľudí na internete boli rôzne, niektorým sa príplatok nepáčil, iní tento krok chápali. Krátko po tom, čo takto zmenili ceny, k nim v nedeľu prišla na kontrolu Slovenská obchodná inšpekcia. Keďže o príplatku zákazníka riadne informovali v jedálnom lístku, koliba žiadnu pokutu nedostala. Po mesiaci však svoje rozhodnutie napokon prehodnotili. „Vyššie príplatky zo Zákonníka práce pre nás znamenali mesačne náklady 2 000 eur, na príplatkoch cez víkend sme vybrali len tisícku. Napokon sme zvýšili ceny všetkých jedál, tak ako väčšina reštaurácií,“ dodal R. Hrnčiarik.

„Obed zadarmo neexistuje. Zákonodarcovia radi zabúdajú, že akcia vyvoláva reakciu a zákon zachovania energie platí aj v súkromnom sektore. Tam, kde chýba dostatočná kúpna sila, kapitál a konkurencia zamestnávateľov, tam mzdy len kvôli príplatkom neporastú. Naopak, tie znížia apetít tohto trhu po zamestnancoch s nedostatočnou praxou a vzdelaním,“ myslí si R. Ďurana.

Rana najmä pre pekárov

Vyššie príplatky mali stáť slovenský pekárenský sektor podľa odhadov odborníkov 24 miliónov eur. Dnes je jasné, že pekárom sa vplyvom sociálneho balíčka zvýšili i náklady na agentúrne zamestnávanie a tiež náklady na ďalšie služby, ako je SBS, upratovanie a podobne. Ako pekári zareagovali na tieto opatrenia? Vladislav Baričák, podpredseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, hovorí, že pekári nedokážu eliminovať dosah sociálneho balíčka obmedzením nočnej či víkendovej práce a taktiež ani obmedzením práce vo sviatok, keďže potrebujú zachovať maximálnu čerstvosť pekárenských výrobkov pre spotrebiteľov. „Faktom však je, že v niektorých prípadoch bolo potrebné siahnuť na časť prémiových zložiek a odmien, pretože nárast osobných nákladov spojených so sociálnym balíčkom výrazným spôsobom finančne pekárov zaťažil,“ priznáva V. Baričák. Väčšina z pekárenských spoločností sa po máji zosunula do mínusových hospodárskych výsledkov. Dosahy nárastu minimálnej mzdy a sociálneho balíčka reálne jednotlivým pekárom spôsobili medziročný nárast osobných nákladov o 13 až 18 % v závislosti od štruktúry výroby, podielu nočnej, víkendovej práce a práce vo sviatok. Pekári pred 1. májom tvrdili, že keďže im narastú mzdové náklady, budú ich musieť premietnuť do oveľa vyšších cien svojich výrobkov. Po prvých mesiacoch sa môže zdať, že ceny pekárenských výrobkov na pultoch sa príliš nezvyšovali. Základný chlieb stojí 0,81 eura, predtým stál okolo 74 centov. A podľa V. Baričáka obchodníci mierny nárast cien, ktoré sa pekárom podarilo vyrokovať, kompenzovali znížením svojej marže. „Aby sme pokryli nárast personálnych nákladov, musia sa naše výstupné ceny upraviť smerom nahor oveľa výraznejšie. Platí to hlavne pri zahraničných sieťach,“ tvrdí V. Baričák a pripomína, že výškou miezd je pekárensky priemysel na chvoste potravinárskeho odvetvia aj celého národného hospodárstva. „K 1. máju 2019 nás však čaká druhá fáza zvýšených nákladov sociálneho balíčka, ktorá opätovne vyvolá rast osobných nákladov. Ak pekári nebudú schopní na túto skutočnosť reagovať zvýšením odbytových cien, tak existencia výroby čerstvého pečiva na Slovensku bude vážne ohrozená,“ dodal V. Baričák.

Zuzana Kollárová, TREND, 09.08.2018