INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Výdavky verejnej správy na Slovensku na základné školy činia približne jeden a pol miliardy eur ročne, na stredné školy je to približne pol miliardy eur ročne a na vysoké školstvo, vrátane výskumu a vývoja, je to okolo sedemsto miliónov eur ročne, konštatoval pre TV Joj dňa 23.2.2015 Ján Dinga.

Podľa Radovana Ďuranu vláda šetrí minimálne a spolieha sa na to, že zníženie deficitu uhrá vďaka ostatným subjektom verejnej správy, povedal pre denník Sme dňa 4.12.2014.

Tam, kde parlament prijíma hlavne zákony na zvyšovanie daňového výberu, nemôže dochádzať k úsporám a odstraňovaniu plytvania na strane výdavkov, zhodnotil jednou vetou rozpočet na rok 2015 pre denník Sme dňa 4.12.2014 Radovan Ďurana.

Príjmy verejnej správy stúpajú rýchlejšie ako klesá deficit, to znamená, že vždy keď vláda vyberie od občanov nejaké dodatočné finančné prostriedky, nepoužije to na pokles toho deficitu, ale na nejaké nové výdavky, konštatoval na margo štátneho rozpočtu dňa 2.12.2014 pre TA3 Ján Dinga z INESS.

Podľa Radovana Ďuranu len medzi rokmi 2012 - 2013 stúpol objem vybraných daní o miliardu eur. Tento skok samotný by nestačil, preto došlo už v roku 2012 k zmenšeniu druhého piliera a zavedeniu platenia odvodov aj pre dohodárov. Dohromady tak vláda vybrala od občanov a firiem o 1,8 miliardy eur viac a a za týmto číslom sa skrýva aj vysvetlenie magického zníženia deficitu, povedal pre Aktualne.sk dňa 3.12.2014.

Radovan Ďurana z INESS upozornil dňa 28.11.2014 na nerobenie žiadnych zásadných reforiem, ktoré by zlepšovali efektivitu vynaložených verejných financií, prípadne znižovali samotné rozpočtové výdavky.

Portál Slovak Spectator cituje dňa 20.10.2014 Jána Dingu z INESS v téme budúcoročného rozpočtu.

Ako povedal pre Aktuality.sk dňa 16.10.2014 Radovan Ďurana z INESS, rozpočet musí vyzerať tak, ako vyzerá, pretože vláda neprijala žiadne zásadné reformy, ktoré by umožnili znížiť neefektivitu v poskytovaných výdavkoch, či nedostatočnú adresnosť sociálnych dávok. Bez zmeny legislatívy sa s rozpočtom hýbe ťažko a vláda má priestor len na kozmetické zmeny.

Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 16.10.2014 Ján Dinga z INESS, mnoho krajín Európy má problém s dlhmi, špeciálne južná Európa, a preto má Európska centrálna banka politiku nízkych úrokov, aby financovanie dlhov zadlženým krajinám uľahčila

Riziko rozpočtu vidím v nižšom ako plánovanom raste HDP, poklese daňových príjmov, tiež v tom, že obce a VÚC minú viac, ako si predstavuje ministerstvo financií, povedal na margo budúcoročného rozpočtu dňa 15.10.2014 Radovan Ďurana z INESS.