Za dlh dáme menej. Prvýkrát po rokoch (Hospodárske noviny)

Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 16.10.2014 Ján Dinga z INESS, mnoho krajín Európy má problém s dlhmi, špeciálne južná Európa, a preto má Európska centrálna banka politiku nízkych úrokov, aby financovanie dlhov zadlženým krajinám uľahčila

Patrí medzi kľúčové položky v rozpočte. Každý rok na ňu štát dáva vyše miliardy eur. Tým sa zaraďuje napríklad aj pred výdavky na mnohé dávky pre rodiny. A teraz na tejto istej položke má štát šancu ušetriť milióny. Prvýkrát za posledné roky. Balík peňazí, ktoré štát dáva na obsluhu dlhu, má v budúcom roku klesnúť. Ukázal to návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý včera schválila vláda Roberta Fica.

Vďaka dlhopisom
V praxi by tak mal napríklad aj na úroky dlhu zaplatiť vyše 1,3 miliardy eur. Na porovnanie, v tomto roku očakáva, že ho budú štát 1,38 miliardy. Dôvod? Podľa odborníkov rekordne lacné dlhopisy. Faktom na druhej strane je, že dlh sa nám zlacňuje už dlhší čas. Ich pokles však štát pocíti až s určitým časovým odstupom. A ten má prísť zjavne teraz.

Za tento stav môže Slovensko podľa odborníkov ďakovať Európskej centrálnej banke. Tá už dlhšie prijíma viaceré opatrenia. Okrem iného znižovala napríklad aj základnú úrokovú sadzbu, ktorá tiež vplýva na výnosy dlhopisov. "Niektorí vnímajú za pozitívne aj to, že vláda začala konsolidovať verejné financie, a že celý slovenský bankový sektor je zdravý s dostatočnou likviditou a nehrozí riziko, že by vláda musela zachraňovať verejný bankový sektor," konštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Nebezpečná istota
Ako dlho bude takýto stav trvať, bude závisieť od toho, ako sa bude dariť európskej ekonomike. Konkrétne od toho, akú politiku zvolia frankfurtskí centrálni bankári. "Mnoho krajín Európy má problém s dlhmi, špeciálne južná Európa, a preto má Európska centrálna banka politiku nízkych úrokov, aby financovanie dlhov zadlženým krajinám uľahčila," vysvetlil pre HN postup európskej banky analytik spoločnosti INESS Ján Dinga.

Z dlhodobého hľadiska sa Pánis prikláňa k tomu, že výnosy na dlhopisových trhoch by mali začať znovu rásť. To znamená, že priaznivé obdobie, keď si vlády vedeli požičiavať prostriedky výhodne, sa skončí.

Preto by sa Slovensko podľa neho nemalo v budúcnosti na nízke výnosy spoliehať. Podľa Dingu môže pokles nákladov naznačovať nesprávny podnet, že štátny dlh nie je taký vysoký. Keď však úroky dlhopisov opäť stúpnu, financovanie štátneho dlhu sa môže zvýšiť o stovky miliónov eur z roka na rok. Zatiaľ však štát skôr očakáva, že by mala jeho úroveň stagnovať. Vzrásť by mal len mierne, zo súčasných 54,1 percenta na 54,4 percenta.

Učiteľom sa zvýšia platy
Doteraz oficiálne štát nepočítal s tým, že by v budúcom roku mal niekomu pridávať na plate. Teraz sa však situácia mení. A vláda si vybrala prvého víťaza v raste platov - učiteľov. Tí nakoniec dostanú k platom pridaných päť percent. Teda rovnaké percento, ako žiadali. Včera to potvrdil minister školstva Peter Pellegrini (Smer-SD). V praxi tak na ich mzdy štát použije časť zo 400-miliónovej rezervy, ktorú v rozpočte na budúci rok má. Konkrétne by malo ísť o sumu medzi 60 až 80 miliónov eur.

Priemerná mzda by im tak mohla stúpnuť zo súčasných 850 eur na vyše 892 eur v hrubom. Presné detaily zvyšovania však zatiaľ nie sú známe. Učitelia sú tak nateraz jediní, ktorým štát pridá. Na prípadné peniaze navyše však čakajú aj úradníci. V ich prípade však ešte prebiehajú kolektívne vyjednávania. "Za ostatné roky stratili 10 percent zo svojej mzdy. Zaslúžia si preto aspoň čiastočne dorovnať platy," povedal viceprezident Konfederácie odborových zväzov Stanislav Manga.

Lucia Maková

Hospodárske noviny, 16.10.2014