Každoročné diskusie o zvyšovaní minimálnej mzdy sa končia politickým rozhodnutím vlády (RTVS Rozhlas)

 Róbert Chovanculiak vysvetľoval 26.5.2017 negatívne dopady celoštátnej minimálnej mzdy pre Rádio Slovensko

 
Jaroslav Barborák, moderátor: "Každoročné diskusie o zvyšovaní minimálnej mzdy sa končia politickým rozhodnutím vlády. Vždy ho sprevádzajú protesty zo strany zamestnávateľov, vláda podľa nich neuvažuje o dôsledkoch svojho rozhodnutia na podnikateľov. Ich nespokojnosť nedávno vyústila do rozhodnutia, že sa na rokovaniach už zúčastňovať nebudú. Nezaradení poslanci preto navrhujú iný mechanizmus. Chcú presadiť, aby sa najnižšie platy odvíjali od vývoja ekonomiky."

Jana Maťková, redaktorka: "Kým vlani bola minimálna mzda 405 eur, tento rok ju vláda zdvihla na 435 eur. 30-eurové navýšenie bolo neštandardne vysoké, no vláda má ambíciu najnižšiu mzdu zvyšovať ešte rýchlejšie. Podrobnosti predstavil premiér Robert Fico na prvomájových oslavách v Nitre."

Robert Fico, predseda vlády: "Aby minimálna mzda sa už v roku 2018, teda na budúci rok, lebo to budeme schvaľovať teraz na jeseň, razantne priblížila k 500-eurám mesačne a aby v roku 2019 500 eur už aj prekročila."

Jana Maťková: "Zamestnávatelia sa proti takémuto postupu búria. Medziročne by totiž došlo k asi 60-eurovému nárastu. Podľa ekonóma a účtovníka Miroslava Palkoviča je ale otázne, či bude ekonomika napredovať tak, aby bolo priblíženie minimálnej mzdy k 500 eurám prirodzené. Nehovoriac o tom, že nárastom mzdy sa zvýšia aj náklady zamestnávateľom."

Miroslav Palkovič, ekonóm a účtovník: "Keď sa bavíme o zvýšení minimálnej mzdy, nebavíme sa len o zvýšení samotnej čistej mzdy, alebo hrubej mzdy. Ale bavíme sa aj o vyšších nákladoch na odvody. To znamená, že zamestnanec síce uvidí o pár eur viacej na výplatnej páske, ale zamestnávateľa to omnoho viacej stojí."

Jana Maťková: "Prínosnejšie by tak podľa neho pre zamestnávateľov bolo, ak by sa popri zvyšovaní minimálnej mzdy znižovalo daňovo-odvodové zaťaženie a rástla by aj nezdaniteľná časť platov. Iný model vypočítania najnižších platov navrhujú nezaradení poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál. Podľa ich návrhu má byť minimálna mzda naviazaná na 50 percent priemernej mzdy. Jozef Mihál."

Jozef Mihál, poslanec NR SR: "Prečo by mal štát ovplyvňovať mzdu v hospodárstve? Štát nech vytvára lepšie podnikateľské prostredie, nech sa zaujíma o pracovno-právnu legislatívu ako takú."

Jana Maťková: "50 percent z priemernej mzdy by mohla byť pre niektoré regióny príliš vysoká čiastka. Tvrdí Róbert Chovanculiak z INESS. Riešenie preto vidí v odlišných minimálnych mzdách v jednotlivých krajoch."

Róbert Chovanculiak, INESS: "Naozaj nedáva zmysel, aby rovnakú minimálnu mzdu musel platiť podnikateľ v Bratislave, alebo v prešovskom regióne. Minimálna mzda je predovšetkým problém pre povedzme hoteliera, ktorý má troch zamestnancov a nedosahuje nejaké veľké zisky, tak pre takéhoto človeka môže zvýšenie minimálnej mzdy na 50 percent priemernej mzdy zruinovať jeho biznis."

Jana Maťková: "Ďalšou alternatívou je podľa neho nastavenie minimálnych platov v každom podnikateľskom odvetví zvlášť. Takýto systém uplatňujú napríklad v Rakúsku."